Podnet na vyhlásenie PKO za kultúrnu pamiatku
13. 7. 2008
Mestský výbor Slovenského zväzu ochrancov prírody a krajiny
Godrova 3/b, 811 06 Bratislava, tel./fax: 5441 3968, mvszopk@internet.sk
Pamiatkový úrad SR
Cesta na Červený most č. 6,
811 04 Bratislava
Bratislava 01.11. 2007
Vec: Podnet na vyhlásenie nehnuteľnosti za národnú kultúrnu pamiatku
Na základe skutočností, ktoré v ďalšom texte uvádzame, dávame podnet na vyhlásenie nehnuteľnej veci za národnú kultúrnu pamiatku.
Lokalizácia nehnuteľnosti:
Kraj: Bratislavský
Mesto a katastrálne územie: Bratislava-Staré Mesto
Názov nehnuteľnosti: Park kultúry a oddychu - PKO
Účel: Budovy pre kultúrne a spoločenské vyžitie
Adresa: Nábr. arm. gen. Ludvíka Svobodu č. 3
Parcelné čísla: 22372/1, 22372/2, 22372/4, atď.
Vlastník: Magistrát hl. m. SR Bratislavy, Primaciálne nám. 1, Bratislava
Situácia:
Pôvodne administratívne budovy pre Dunajské veľtrhy, neskôr kultúrne budovy pre Park kultúry a oddychu (PKO) sa nachádzajú na nábreží Dunaja ako samostatne stojace, s voľným priestorom na južnej strane (promenáda) a mestskou triedou (Nábrežie arm. gen. L. Svobodu) na severnej strane. Budovy sa stali organickou súčasťou nábrežia a sú verejnosťou vnímané ako nedeliteľná súčasť organizmu mesta. S ohľadom na exponované umiestnenie na brehu medzinárodnej rieky s pozadím krajinársky a panoramaticky výnimočného územia, budovy dobre zapadajú do prostredia a výškou ani proporciami ho nenarúšajú, naopak, sú už jeho prirodzene vnímanou súčasťou. V prípade ich náhrady stavbami so zmenenou výškovou hladinou sa môže riskovať narušenie mierky, s ohľadom na uvedenú panoramaticky a krajinársky exponovanú situáciu.
V neskorších rokoch boli k týmto budovám pridávané montované pavilóny pre potreby veľtrhu Incheba, boli však neskôr odstránené. Na západnej strane stojí budova Výskumného ústavu vodohospodárskeho, postavená neskôr, ktorá však proporčne nie je s budovami PKO v rozpore. Ďalej na západ sú postavené budovy vysokoškolských internátov Lafranconi. Možno konštatovať, že všetky uvedené budovy na nábreží tvoria vyvážený celok modernej architektúry.
Stavebno-historický vývin:
Budovy, pôvodne projektované v rokoch 1943-48, boli určené pre Dunajské veľtrhy, ktoré bývali od roku 1921 v Bratislave. (Ešte predtým sa rátalo s názvom Orientálny trh, pre sprostredkovanie obchodu s východnými krajinami). Autormi projektu boli architekti Pavol Andrik, Ján Štefanec a Kamil Gross.
Ing. arch. Pavol Andrik – venoval sa hlavne urbanizmu. Projektoval napr. územný plán aglomerácie Martin a zastavovací plán rodinných domov pre robotníkov martinských strojární (oboje okolo r. 1950). Tieto územné plány sa vyznačovali na danú dobu progresívnosťou, veľkorysosťou pri udržaní ľudskej mierky. V zastavovacom pláne rodinných domov pre robotníkov uplatnil zásady v zmysle tvorby záhradných miest.
Ing. arch. Kamil A. Gross – v prevažnej miere architekt - urbanista. V zmysle svojho profesionálneho zamerania pracoval 20 rokov na bratislavskom magistráte (1931-1953) kde významným spôsobom ovplyvnil koncepčný rast mesta s dôrazom na proporčný a vyvážený prístup. Tieto princípy možno postrehnúť aj v jeho projektovej tvorbe ako napr. Zimný štadión (1946-1957), škola v Bratislave na Palisádach (1936) a pod. Svoje praktické skúsenosti zdieľal aj v teoretickej rovine ako prispievateľ článkami a úvahami o urbanizme. Roku 1968 robil sekretára medzinárodnej súťaže na riešenie novej Petržalky.
Ing. arch. Ján Štefanec – časť svojho profesionálneho života pracoval v ateliéri architekta Emila Belluša. Neskôr pôsobil na bratislavskom magistráte. Projektoval napr. bratislavské kúpalisko na Tehelnom poli (1938-1939) a dnešnú železničnú stanicu v Banskej Bystrici (1940-1945).
Všetci traja architekti sa nemalou mierou zapísali do dejín Slovenskej architektúry o čom svedčia ich zrealizované projekty a stavby, ktoré z dnešného pohľadu tvoria kostru vývoja Slovenskej modernej architektúry.
Samotnému projektu predchádzala starostlivá príprava, ktorú robil Kamil Gross ako pracovník bratislavského magistrátu, študoval pritom príklady zo zahraničia, o samotnej stavbe sa viedla obsiahla odborná diskusia s dôrazom na účel projektu, viacvýznamové využitie a komplexnosť. Stavba budov prebiehala približne v rokoch 1951-1954, súčasne s vtedajšou prestavbou nábrežia podľa predstáv vedenia mesta. Treba ešte pripomenúť aj fakt, že v tom čase boli istou mierou stavebné práce pokryte dobrovoľníckymi brigádami Bratislavčanov. Krátko po postavení budov prebiehala parková úprava okolia, ktorú vykonávali občania mesta taktiež vo forme dobrovoľných brigád. Keďže medzitým boli Dunajské veľtrhy zrušené, budovy boli určené pre Park kultúry a oddychu.
V 60. rokoch 20. storočia sa začalo uvažovať o tom, že Bratislava by predsa len mohla byť veľtržným mestom a keďže tu bol rozvinutý chemický priemysel, od roku 1969 sa tu začali usporadúvať medzinárodný chemický veľtrh INCHEBA. Neskôr sa k nim pripojili také dôležité veľtrhy ako napr. stavebné výstavy CONECO a pod. V súvislosti s využitím pre výstavy boli v tesnom susedstve pôvodných objektov vybudované ľahké pavilóny. Po vybudovaní nového výstavného komplexu na pravom brehu Dunaja – v Petržalke sa z priestoru PKO výstavy vysťahovali a pavilóny boli demontované. Popri tomto využití sa ostatné objekty využívajú na kultúrne, zábavné, politické a športové účely. V blízkosti PKO postavili okolo r. 1970 budovu Útvaru hlavného architekta z východnej strany a budovu Výskumného ústavu vodohospodárskeho zo západnej strany. Útvar hlavného architekta mesta Bratislavy bol asi roku 1990 zrušený a jeho budovu okolo roku 2000 zbúrali.
Stavebno-historický popis:
Budovy sa skladajú z pavilónov A, B a C s hlavným vstupom zo strany Dunaja, pozostávajúcich z bočných krídel a ústrednej vstupnej haly. V hlavnej budove má vstupná hala po obvode balkónové ochodze nesené stĺporadiami, v krídlach sa nachádzajú chodby a prevádzkové haly hľadiskového typu pre kultúrne podujatia. Stĺpy sú výtvarne riešené plynulým prechodom do hlavíc. Hlavná budova má výtvarne hodnotné interiéry. Vo vstupnej hale sa nachádzajú vitráže na spôsob kostolných okien, realizované podľa predlohy akademického maliara Janka Alexyho na severnej strane, na poschodí - galérii je rozmerná obrazová kompozícia - monumentálny závesný obraz Dožinky od akademického maliara Františka Gajdoša. Výtvarné diela sledujú slovenské ľudové motívy. Okrem týchto artefaktov – solitérov má v tomto vstupnom priestore architektonickú hodnotu aj samotné riešenie obkladu stien a dlažby. Spoločenská hala je uzavretá na spôsob sedlovej strechy, s viditeľnou konštrukciou lomených nosníkov, obložených drevom; stĺpy sa smerom dolu zužujú a hore plynule prechádzajú do hlavíc. Tento priestor vedno vytvára výraznú jednotu staticko-konštruktívneho a architektonického diela. Vytvára prenikavý estetický dojem.
Priečelia sú vyvážené, riešené symetricky. Na južnom priečelí je sgrafitová výzdoba s umeleckou tematikou, ďalej dve monumentálne sochy v národných krojoch od akademického sochára Tibora Bártfaya. Celková kompozícia budov svedčí o modernom slohovom poňatí, ale so snahou vyvážiť prílišnú strohosť členením, použitím rôznych materiálov ako aj s uplatnením výtvarných diel. Výtvarné a architektonické prvky budov tvoria navzájom integrálnu jednotu. Nie je preto celkom na mieste uvažovať o oddelení či o vyňatí z celku a prenesení do nového „skanzenu“. Kompozičný celok je potrebné uchovať v celosti ako výpoveď tvorby doby a architektonického myslenia a vyjadrovania.
Budovy PKO ako celok, sú významnou historickou pamiatkou povojnovej slovenskej architektúry a funkcionalistickej architektúry na našom území, nesú jasný rukopis a historickú výpoveď doby ako aj obsahovo a formálnu čistotu architektonického a umeleckého vyjadrovania.
Na brehu Dunaja pred budovami PKO je ucelený priestor a stromoradie, ktoré Bratislavčania tradične využívajú ako oddychovú promenádu.
Dôvody na vyhlásenie predmetného komplexu za národnú kultúrnu pamiatku:
1. Dôvod architektonicko-historický:
Podľa hore uvedených faktov majú budovy nesporné architektonické a výtvarné hodnoty, ktoré nie je možné odborným spôsobom vyvrátiť. Patria neoddeliteľne ku komplexu modernej resp. povojnovej architektúry v Bratislave ako aj v rámci celého Slovenska, a sú organickou súčasťou celého priestoru nábrežia v časti medzi Novým mostom a Karlovou Vsou, spolu s budovami Výskumného ústavu vodohospodárskeho a internátu Lafranconi. Zapadajú do prirodzenej konfigurácie terénu západne od bývalého Podhradia, dodržujú mierku výškovej aj horizontálnej zastavanosti v úzkom páse medzi Dunajom a úpätím kopca. Na prípadnú argumentáciu, že prekážajú novej výstavbe, treba uviesť, že prípadná nová výstavba na ich mieste nezaručuje taký súlad stavebného diela s prírodou, aký tu dnes je, nehovoriac o architektonicko-urbanistických, výtvarných a historických hodnotách. Prípadnou stratou PKO by na tomto mieste zaniklo prostredie, charakteristické pre Bratislavu celej druhej polovice 20. storočia a pre verejnosť by priestor bol tento historický priestor navždy stratený, čo je závažný argument v novodobej histórii Slovenska. Treba zdôrazniť aj hľadisko ochrany diel modernej architektúry, čo sa na Slovensku stále ešte zanedbáva v porovnaní s ostatnými vyspelými krajinami. Bratislava ašpiruje na titul hlavného mesta európskej kultúry pre rok 2013. Je samozrejmé, že táto príležitosť by sa mala stať mementom aj pre zvýšenú ochranu kultúrneho dedičstva v meste. Navyše v takejto európsky exponovanej polohe na brehu Dunaja. Budovy sa stali súčasťou panorámy mesta pri pohľade z lode presne tak ako je veduta hradu na hradnom brale. Prístup k takejto polohe si žiada maximálnu citlivosť a rešpekt k hodnotám ktoré sa overili praxou a historickou kontinuitou.
2. Dôvod kultúrno-spoločenský:
Nemenej závažný je aj kultúrno-spoločenský aspekt PKO. V rámci novodobej histórie Slovenska tvorí kultúra a umenie jeden z najdôležitejších momentov pozitívneho vývinu spoločnosti ako aj tvorby národnej identity v druhej polovici 20. storočia. Kultúra a umenie sú integrálnou súčasťou národného spoločenstva, definujú jeho prirodzené znaky, ktoré potom následne zaraďujú toto spoločenstvo medzi globálne hodnoty vo svojej rôznosti.
Park kultúry a oddychu dokázal vytvoriť priestor, kde sa uskutočnili mnohé, resp. jedinečné aktivity pre spoločenský, hudobný a divadelný život Bratislavy. Dá sa s istotou povedať, že mnohé podujatia ktoré sa tu uskutočnili majú širší presah a výraznou mierou prispeli k formovaniu kultúrnych smerov a fenoménov v rámci celého Slovenska. Ako príklad uvedieme Džezové dni ktoré viac ako tridsať rokov patria k PKO, vytvorili kultúrnu tradíciu úzko spätú s PKO a v novodobej histórii džezového diania na Slovensku sú nenahraditeľné. Podobne možno hovoriť o modernej populárnej hudobnej scéne. PKO sa so svojim priestorom a scénou stal kolískou pre Bratislavskú lýru – medzinárodný festival populárnej hudby( v tom čase jeden z najprestížnejších európskych festivalov) a na niekoľko rokov formoval mladú generáciu hudobníkov a hudobného spoločenstva. Takisto sa v PKO uskutočňovali kľúčové koncerty Slovenského Big Beatu, populárnej hudby stredného prúdu skupín Prúdy, Modus, Elán a iných, alebo takých interpretačných a autorských veličín ako M.Žbirka, M.Gombitová, D.Ursíny a pod.
Ďalej sa nedá nespomenúť dlhé tvorivé a inscenačné obdobie divadelnej scény, keď v PKO žilo Radošinské naivné divadlo a iné jemu podobné malé javiskové formy divadla.
Optimálne proporcie priestoru v PKO predurčili ich využívanie aj na ďalšie nemenej dôležité spoločenské podujatia. Tanečná sála má rozmery najväčšieho tanečného parketu v strednej Európe, preto sa tu konalo niekoľko ročníkov medzinárodnej súťaže v spoločenských tancoch - Dunajský pohár. Nehovoriac o množstve spoločenských plesov, bálov a tanečných večierkov, výchovných koncertov, osvetových a vzdelávacích seminárov. Týmito aktivitami prirástlo PKO k srdcu všetkých Bratislavčanov čo možno pozorovať do dnešných dní – veď ročne sa tu zorganizuje viac ako 700 podujatí.
Okrem vyššie uvedených aktivít PKO poskytuje zázemie aj pre mnohé iné aktivity, kde roky pôsobia astronomické, šachové a ďalšie záujmové činnosti pre rôznorodé skupiny občanov.
Uvedený popis kultúrno-spoločenských činností odráža len malé percento zo všetkých podujatí ktoré sa za tie roky existencie PKO uskutočnili a tým vytvorili obrovský potenciál pozitívnych tvorivých energií, ktoré z tohto miesta vytvorili skutočné „Genius loci“. PKO je miesto hodné ochrany historickej kultúrnej pamäti národného spoločenstva!
Na základe vyššie uvedených historických faktov, dôvodov a architektonických hodnôt žiadame vyhlásiť PKO za národnú kultúrnu pamiatku, aby naďalej v plnej miere slúžilo kultúrnym a tvorivým snahám všetkých občanov. Žiadame pre PKO nový režim starostlivosti a ochrany, aby sa zachovali všetky hodnoty aj pre budúce generácie!
S pozdravom
Katarína Šimončičová Matej Vagač MVSZOPK Občianska iniciatíva Bratislava otvorene
Komentáre
Prehľad komentárov
Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.