Choď na obsah Choď na menu
 

História a genéza PKO

Pôvodne administratívne budovy pre Dunajské veľtrhy, neskôr kultúrne budovy pre Park kultúry a oddychu (PKO) sa nachádzajú na nábreží Dunaja ako samostatne stojace, s voľným priestorom na južnej strane (promenáda) a mestskou triedou (Nábrežie arm. gen. L. Svobodu) na severnej strane. Budovy sa stali organickou súčasťou nábrežia a sú veObrázokrejnosťou vnímané ako nedeliteľná súčasť organizmu mesta. S ohľadom na exponované umiestnenie na brehu medzinárodnej rieky s pozadím krajinársky a panoramaticky výnimočného územia, budovy dobre zapadajú do prostredia a výškou ani proporciami ho nenarúšajú, naopak, sú už jeho prirodzene vnímanou súčasťou. V prípade ich náhrady stavbami so zmenenou výškovou hladinou sa môže riskovať narušenie mierky, s ohľadom na uvedenú panoramaticky a krajinársky exponovanú situáciu.

V neskorších rokoch boli k týmto budovám pridávané montované pavilóny pre potreby veľtrhu Incheba, boli však neskôr odstránené. Na západnej strane stojí budova Výskumného ústavu vodohospodárskeho, postavená neskôr, ktorá však proporčne nie je s budovami PKO v rozpore. Ďalej na západ sú postavené budovy vysokoškolských internátov Lafranconi. Možno konštatovať, že všetky uvedené budovy na nábreží tvoria vyvážený celok modernej architektúry.
Stavebno-historický vývin:
 
Budovy, pôvodne projektované v rokoch 1943-48, boli určené pre Dunajské veľtrhy, ktoré bývali od roku 1921 v Bratislave. (Ešte predtým sa rátalo s názvom Orientálny trh, pre sprostredkovanie obchodu s východnými krajinami). Autormi projektu boli architekti Pavol Andrik, Ján Štefanec a Kamil Gross.
Ing. arch. Pavol Andrik – venoval sa hlavne urbanizmu. Projektoval napr. územný plán aglomerácie Martin a zastavovací plán rodinných domov pre robotníkov martinských strojární (oboje okolo r. 1950). Tieto územné plány sa vyznačovali na danú dobu progresívnosťou, veľkorysosťou pri udržaní ľudskej mierky. V zastavovacom pláne rodinných domov pre robotníkov uplatnil zásady v zmysle tvorby záhradných miest.
Ing. arch. Kamil A. Gross – v prevažnej miere architekt - urbanista. V zmysle svojho profesionálneho zamerania pracoval 20 rokov na bratislavskom magistráte (1931-1953) kde významným spôsobom ovplyvnil koncepčný rast mesta s dôrazom na proporčný a vyvážený prístup. Tieto princípy možno postrehnúť aj v jeho projektovej tvorbe ako napr. Zimný štadión (1946-1957), škola v Bratislave na Palisádach (1936) a pod. Svoje praktické skúsenosti zdieľal aj v teoretickej rovine ako prispievateľ článkami a úvahami o urbanizme. Roku 1968 robil sekretára medzinárodnej súťaže na riešenie novej Petržalky.
Ing. arch. Ján Štefanec – časť svojho profesionálneho života pracoval v ateliéri architekta Emila Belluša. Neskôr pôsobil na bratislavskom magistráte. Projektoval napr. bratislavské kúpalisko na Tehelnom poli (1938-1939) a dnešnú železničnú stanicu v Banskej Bystrici (1940-1945).
Všetci traja architekti sa nemalou mierou zapísali do dejín Slovenskej architektúry o čom svedčia ich zrealizované projekty a stavby, ktoré z dnešného pohľadu tvoria kostru vývoja Slovenskej modernej architektúry. Obrázok
Samotnému projektu predchádzala starostlivá príprava, ktorú robil Kamil Gross ako pracovník bratislavského magistrátu, študoval pritom príklady zo zahraničia, o samotnej stavbe sa viedla obsiahla odborná diskusia s dôrazom na účel projektu, viacvýznamové využitie a komplexnosť. Stavba budov prebiehala približne v rokoch 1951-1954, súčasne s vtedajšou prestavbou nábrežia podľa predstáv vedenia mesta. Treba ešte pripomenúť aj fakt, že v tom čase boli istou mierou stavebné práce pokryte dobrovoľníckymi brigádami Bratislavčanov. Krátko po postavení budov prebiehala parková úprava okolia, ktorú vykonávali občania mesta taktiež vo forme dobrovoľných brigád. Keďže medzitým boli Dunajské veľtrhy zrušené, budovy boli určené pre Park kultúry a oddychu.
V 60. rokoch 20. storočia sa začalo uvažovať o tom, že Bratislava by predsa len mohla byť veľtržným mestom a keďže tu bol rozvinutý chemický priemysel, od roku 1969 sa tu začali usporadúvať medzinárodný chemický veľtrh INCHEBA. Neskôr sa k nim pripojili také dôležité veľtrhy ako napr. stavebné výstavy CONECO a pod. V súvislosti s využitím pre výstavy boli v tesnom susedstve pôvodných objektov vybudované ľahké pavilóny. Po vybudovaní nového výstavného komplexu na pravom brehu Dunaja – v Petržalke sa z priestoru PKO výstavy vysťahovali a pavilóny boli demontované. Popri tomto využití sa ostatné objekty využívajú na kultúrne, zábavné, politické a športové účely. V blízkosti PKO postavili okolo r. 1970 budovu Útvaru hlavného architekta z východnej strany a budovu Výskumného ústavu vodohospodárskeho zo západnej strany. Útvar hlavného architekta mesta Bratislavy bol asi roku 1990 zrušený a jeho budovu okolo roku 2000 zbúrali.
 
Stavebno-historický popis:
 
Budovy sa skladajú z pavilónov A, B a C s hlavným vstupom zo strany Dunaja, pozostávajúcich z bočných krídel a ústrednej vstupnej haly. V hlavnej budove má vstupná hala po obvode balkónové ochodze nesené stĺporadiami, v krídlach sa nachádzajú chodby a prevádzkové haly hľadiskového typu pre kultúrne podujatia. Stĺpy sú výtvarne riešené plynulým prechodom do hlavíc. Hlavná budova má výtvarne hodnotné interiéry. Vo vstupnej hale sa nachádzajú vitráže na spôsob kostolných okieObrázokn, realizované podľa predlohy akademického maliara Janka Alexyho na severnej strane, na poschodí - galérii je rozmerná obrazová kompozícia - monumentálny závesný obraz Dožinky od akademického maliara Františka Gajdoša. Výtvarné diela sledujú slovenské ľudové motívy. Okrem týchto artefaktov – solitérov má v tomto  vstupnom priestore architektonickú hodnotu aj samotné riešenie obkladu stien a dlažby. Spoločenská hala je uzavretá na spôsob sedlovej strechy, s viditeľnou konštrukciou lomených nosníkov, obložených drevom; stĺpy sa smerom dolu zužujú a hore plynule prechádzajú do hlavíc. Tento priestor vedno vytvára výraznú jednotu staticko-konštruktívneho a architektonického diela. Vytvára prenikavý estetický dojem.
 Priečelia sú vyvážené, riešené symetricky. Na južnom priečelí je sgrafitová výzdoba s umeleckou tematikou, ďalej dve monumentálne sochy v národných krojoch od akademického sochára Tibora Bártfaya. Celková kompozícia budov svedčí o modernom slohovom poňatí, ale so snahou vyvážiť prílišnú strohosť členením, použitím rôznych materiálov ako aj s uplatnením výtvarných diel. Výtvarné a architektonické prvky budov tvoria navzájom integrálnu jednotu. Nie je preto celkom na mieste uvažovať o oddelení či o vyňatí z celku a prenesení do nového „skanzenu“. Kompozičný celok je potrebné uchovať v celosti ako výpoveď tvorby doby a architektonického myslenia a vyjadrovania.
Budovy PKO ako celok, sú významnou historickou pamiatkou povojnovej slovenskej architektúry a funkcionalistickej architektúry na našom území, nesú jasný rukopis a historickú výpoveď doby ako aj obsahovo a formálnu čistotu architektonického a umeleckého vyjadrovania.
Na brehu Dunaja pred budovami PKO je ucelený priestor a stromoradie, ktoré Bratislavčania tradične využívajú ako oddychovú promenádu.
 
 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

New super offer!

(DavidVok, 7. 7. 2021 12:44)

Hello
Super offer 2021 https://cutt.us/USj7C

Odpovedať

PKO

(Jany, 26. 1. 2018 11:25)

A čo sa stalo s tou nástennou maľbou Janka Alexyho ? Kto si ju privlastnil ?

Odpovedať

Ďurkovského a Nesrovnala

(tibor, 11. 12. 2015 8:54)

....by mala Bratislava predať za starý deravý groš.

V 50. rokoch sme ako mladí, do PKO chodili, učili sme sa tam tancovať :)
Je mi smutno z toho, že po 89. roku oblepilli PKO ideologickým
smradom a systematicky sa ho snažia zničiť.

Odpovedať

Re: Ďurkovského a Nesrovnala

(TiežArchitekt, 6. 1. 2016 18:00)

Ničenie kultúrneho dedičstva je dnes na Slovensku veľmi výnosné - pre developerov, projektantov, stavbárov, poslancov i úradníkov!...

Odpovedať

PKO

(Archtekt , 24. 6. 2011 11:18)

je to stara budova,nakladna na udrzbu,urbanisticky nedoriesene okolie a podla mna moderne kulturne centrum vyzera inak

Odpovedať

Re: PKO

(moderny clovek, 14. 5. 2014 9:19)

Dole s tym... Typicka nevkusna komunisticka krajina... A Tak či Tak cim menej historie z obdobia pred room 89 nam ostava, tym menej nás budu podcenovat Na zapade

Odpovedať

Re: PKO

(TiežArchitekt, 6. 1. 2016 17:56)

Moderné kultúrne centrum určite vyzerá inak a práve preto by si pôvodná architektúra PKO zaslúžila ochranu, rekonštrukciu i reanimáciu takými funkčnými a výtvarnými prvkami, ktoré by s jej podstatou neboli v rozpore.

Odpovedať

Ěšte čosi

(Edita Kušnierová, 5. 2. 2010 9:22)

Pavol Andrik, Kamil Gross,Ján Štefanec, Janko Alexy, František Gajdoš, Tibor Bártfay - to je hotová galéria slovenských výtvarných umelcov. Nikomu ešte nenapadlo osloviť Slovenskú národnú stranu, aby sa zasadila za záchranu diel, ktoré reprezentujú slovenské umenie,keď za ten čas, ako prebieha kauza okolo PKO, ešte na to sama neprišla ? Treba sa opýtať pána Rafaja, či sa mu nezdá, že by takýto postoj mohol byť priam vzorom započatia vlasteneckej výchovy na Slovensku ?

Odpovedať

PKO-upraviť v historizujúcom štýle

(Maja, 26. 8. 2013 12:45)

Od mosta Lafranconi je historicky chránená zóna, kde sa nesmú búrať historické a žiadne budovy. Je nutné ich zrenovovať a upravovať v historizujúcom štýle, aby dnešná a budúca generácia si zachovala históriu mesta nielen pre Bratislavčanov, ale pre celé Slovensko. maja

Odpovedať

Všetko zbúrajme....

(petercer, 2. 10. 2012 4:31)

No áno treba to zbúrať a postaviť tam ďalší sklenený objekt....Nie nesúhlasím so zbúraním a nikdy nebudem, treba to opraviť ale ten objekt nie je až taký malý a hlavná sála je pre okolo 2000 ľudí / Lucerne v Prahe má 3500 ľudí/, opraviť fasádu a okolie a J a T si tam okolie može spraviť niečo nové ale namiesto toho aby to zbúrali nech to pekne opravia a dajú tomu život a ľudia tam budú chodiť...PKO, Stará tržnica, V-klub, opraviť Istropolis...to si fakt nič nevážime....dajme život týmto inštitúciám...

Odpovedať

Re: Všetko zbúrajme....

(stefan, 15. 11. 2012 13:47)

O co vlastne ide o PKO a co to je vlastne za stavbu.Ked sa burala stara zidovska stvrt kde ste boli vsetci za zachranu historie?Jaj vtedi boli pri moci sudruhovia tak sa nedalo ale teraz mate plno reci PKO ja sa nechcem msit bivalemu rezimu na neakej budove ale ako chcete potom stavat a vitvarat pracovne miesta lebo aj pozemkov je malo a su tu aj zeleny tak potom ako?

Odpovedať

reakcia

(Aja, 7. 10. 2011 15:31)

Šokuje ma, keď sa k histórii vyjadruje niekto takýmto spôsobom: "kravyn alebo stodolu. Vo february 1945 som tam takmer zmrzol ako pat rocny chlapec." Myslím, že takýto "gramatický prejav" nie je vhodný na uverejňovanie. Uznávam, že Eurovea je skvelým oddychovým miestom pre bratislavčanov, tiež si tam rada zájdem. Ale myslím si, že aj zo súčasných schátralých budov pko sa dá vytvoriť príjemné centrum,ktoré sa od tých nových bude odlišovať históriou, obrazmi našich klasikov. Minulý víkend som bola na výstave moderného designu v bývalom múzeu V.I. Lenina na Štefánikovej ul. Bola som zhrozená zo stavu, v akom sa budova nachádza. Taktiež o 2 vchody ďalej bola "výstava" Dom hrôzy. Chceme azda, aby všetky známe budovy v meste skončili ako ten "DOM HROZY"????. Minule som požiadala taxikára, aby ma odviezol ku Veľkému Baťovi a dostalo sa mi poučenia, že Veľký Baťa = Allizé, Manderla (historicky prvý mrakodrap v Bratislave z roku 1934) = Grandka a podobne ďalšie historické miesta mesta - kaviareň Štefánka, reštaurácia Stein (t.č. čínska kuchyňa), Propeler. Všetky tieto kroky smerujúce k likvidácii začali výstavbou Nového mosta, ktorá vlastne zničila najstaršiu časť mesta - Podhradie, Vydricu, budovu SNG, ktorá bola prekrytá čímsi odporne plechovým. Naozaj musíme pokračovať v likvidácii pre starých bratislavčanov známych miest? Prosím, nie! Nemusíme pokračovať v tom, čo sa tu dialo po minulé roky - neúcta k pamiatkam Bratislavy. Ďakujem.

Odpovedať

Realita PKO

(Stanley, 13. 12. 2010 23:53)

Už dlhšie pozorujem čo sa tu deje okolo PKO a fakt nechápem kvôli čomu to je.Pred mesiacom som tam bol s dcérou na prechádzke a videl som tam len schátrané nábrežie a okolie so starými budovami.Dvadsať rokov sa tam nič nerobilo a keď sa našiel investor ktorý by postavil a zrevitalizoval okolie tak už je z toho panika. pozrime sa ako vyzerá Eurovea a okolie,je to také druhé centrum, hlavne v lete tam bolo na nábreží viacej ľudí ako v centre.Takže keď by sa PKO vynovilo bolo by to ďaľšie Bratislavké centrum.

Odpovedať

PKO

(Ing. Čulmanová, 7. 12. 2010 8:05)

Neviem, či má vôbec význam sa tu vyjadrovať, keď NIEKTO rozhodne za všetkých. Rúcajú a búrajú sa historické budovy, šliape sa po architektonických a výtvarných dielach. Nič už nemá hodnotu, iba peniaze a moc. Je mi to strašne ľúto. Najhoršia je bezmocnosť a nenažranosť mocných.

Odpovedať

Realita!

(Fredo!, 6. 8. 2010 20:05)

To cele co dnes sa vola PKO pripomina druzstevny kravyn alebo stodolu. Vo february 1945 som tam takmer zmrzol ako pat rocny chlapec. Odvtedy tie budovy oblozene kachlickami ako mestske zachody nemam v oblube. Co treba vratit do historickej podoby je Rybne Namestie. Cely ten novy most treba zburat a komunikaciu vlozit do podzemia. Novy most a PKO su prisery na nabrezi.

Odpovedať

PKO je výtvarné dielo

(Edita Kušnierová, historik umenia, 20. 12. 2009 18:16)

Budova PKO je významným výtvarným dielom a patrí jej čestné miesto v dejinách slovenskej výtvarnej kultúry. Ak zbúrame PKO, a na to isté miesto postavíme to, čo sa tam chystá - to ako by sme zatreli Fullov alebo Benkov obraz a na to isté plátno namaľovali nejaký informel alebo geometrickú abstrakciu. Môže to byť vynikajúce umenie, ale keď po stáročiach budú reštaurátori takéto obrazy reštaurovať, a s pomocou röntgenu objavia pod abstrakciou Fullu, zreštaurujú toho Fullu. Budova PKO sa však takýmto spôsobom už nikdy nebude dať reštaurovať.

Odpovedať

Save the PKO

(Gianfranco Continenza, 4. 11. 2008 11:48)

I'm very happy to help you to save this legendary PKO. I'm with you.
Check this video:
http://it.youtube.com/watch?v=uBonkbXN1mc

All the best,
Gianfranco Continenza

Odpovedať