PRÍBEH PKO STV 1
PRÍBEH PKO
(17.06.2008; Televízna stanica STV 1; Reportéri; 21.05; 26 min.; ZAČKOVÁ Katarína)
K. ZAČKOVÁ, reportérka STV:
"V dnešnom vydaní Reportérov sme dali netradične väčší priestor jednej téme, mestská časť Staré Mesto predĺžila búracie povolenie pre bratislavský Park kultúry a oddychu. Čo vieme vlastne o minulosti tohto kultúrneho fenoménu? Vitajte v Reportéroch.
PKO nie je žiaden architektonický skvost, povedal Peter KORBAČKA zo spoločnosti J&T Global Finance. Otázne je, či sa k hodnote pamiatky nemajú vyjadrovať iní, napríklad pamiatkari, magistrát a ich odborné organizácie. Mesto si síce budovu nechalo, ale paradoxne požiadalo o búracie povolenie, vyzerá to, že každý by mal ostať sýty. Jedno je však isté, verejnosť pravdepodobne stratí túto redutu a zároveň ikonu bratislavskej novodobej slovenskej kultúry. A to aj preto, že poslanci svojimi ústupkami schvaľovali postupne zmeny vlastného zámeru investora."
J. ŠUHAJDA, organizátor koncertu Slovenský bigbít 2007, (archívny záber):
"Dobrý večer, dámy a páni, priatelia, kamaráti. Na tomto pódiu, na pódiu pe-ká-ča, kde sme takmer všetci začínali, sa dnes stretne niekoľko desiatok známych a možno pre niekoho menej známych tvárí, spevákov, gitaristov, bubeníkov, skrátka muzikantov rovnakej krvnej skupiny, ktorí pred vyše 40 rokmi začínali písať dejiny slovenského a československého bigbítu."
K. ZAČKOVÁ:
"Vlaňajší koncert v PKO - Slovenský bigbít nadviazal na tradíciu všetkých popových, folkových, rockových koncertov či pravidelných podujatí akými bola Bratislavská lýra alebo Bratislavské jazzové dni. Desiatky generácií tu zažili tanečné večierky, stužkové, beánie, fašiangové plesy, country bály. Na najväčšom tanečnom parkete v strednej Európe sa organizuje Dunajský pohár, v PKO žil Magic festival, začínalo Radošinské naivné divadlo. Je to jediný priestor na koncerty modernej hudby a tanca v Bratislave. Fakt, že tieto sály sa majú zbúrať, šokuje okrem investora a úradov vari každého, kto PKO zažil."
M. VALLO, skupina Para:
"Nečítal som nikde argument, ktorý by mi vysvetľoval, prečo nejaký úradník predal pozemky pod PKO, neviem to pochopiť."
J. ŠUHAJDA:
"Stačí, keď sa v Bratislave niečo deje a niekde na plagáte uvidíte, že je to v PKO, tak je to každému jasné a je to vždy proste vypredané, má to svoju atmosféru, tí ľudia sem idú za tým, že áno, že to je v PKO."
K. ZAČKOVÁ:
"Pán JANDA, neviem, či ste počuli o tom, ale má sa zbúrať PKO."
P. JANDA, spevák:
"Jéžišimaria, to sú správy z Bratislavy. To nie je moc dobrá správa, ja som v PKO hral mnohokrát a naviac som tam prežíval svoje prvé Bratislavské lýry, bolo to tuším roku 69, Krásna neznáma, v roku 1973 Slzy tví mámy šedivý."
K. ZAČKOVÁ:
"Je úplne prirodzeným procesom, keď staré strieda nové a tento proces sa obvykle ľuďom nepáči, v tomto prípade však ide o viac ako náhradu starého novým. Bratislava postupne stráca stopy 20. storočia, akoby tu žili ľudia, ktorí nemajú žiadnu úctu k histórii a kultúrnym hodnotám. Plánovaná likvidácia Parku kultúry a oddychu, ktorým prešiel vari každý Bratislavčan a každý kultúrychtivý Slovák , je toho dôkazom. Ako si nás má však svet vážiť, že sme nespadli z Mesiaca a nežili doteraz na stromoch, keď mu o tom nič nepovieme."
A. GERIČ, bývalý riaditeľ PKO:
"Byť, či nebyť, to je otázka. V tomto prípade sa táto otázka týka Parku kultúry a oddychu, i keď zrejme je už rozhodnuté, že nebyť. Asi tí, ktorí zvažovali túto otázku, či byť alebo nebyť, zvažovali zvláštnym spôsobom a z môjho pohľadu ani sa im nečudujem, že takto zvažovali, pretože ako si možno vytvoriť vzťah k niečomu, o čom skoro nič nevieme."
P. SCHWARZ, bývalý programový riaditeľ PKO:
"Viete, to je tak, nová aristokracia začína svoje sídla budovať vždy od vinestube, od vínnej pivnice a zvyčajne sa narazilo, staré aristokracie ku knižnici ani nedostanú, na čo by im aj bola. Mnohí noví aristokrati aj majú doma špičkovú hi-fi aparatúru technics, ale nepočúvajú na nej poriadnu muziku, takže sa ani nečudujme, že nevedia, o čo prichádzajú."
A. GERIČ:
"Cez tento park prešlo vlastne celé mesto, keď sa to tak zoberie a mám taký pocit, že je asi neoddeliteľnou súčasťou kultúry možno nie iba tohoto mesta. Mnohí, ktorí hovoria, že ten park, čo sa vám nepáči, však park bol taký typický komunistický symbol, boli tu zjazdy a odtiaľto sa vymývali ľuďom hlavy, ale keby sme si pozreli možno štatistiku, tak ten pomer percentuálny na zjazdy a rôzne tieto politické podujatia bol v pomere k ostatnej činnosti asi, ak si dobre spomínam, asi tri percentá. A naozaj tu vznikalo veľké množstvo dôvodov na hrdosť, dôvod na hrdosť Bratislavčania, tí naozajstní Bratislavčania sa mohli chváliť, ani nie tak možno Parkom kultúry, ale podujatiami, ktoré tu boli."
V. HUSÁK, architekt:
"Málo sa vie o tom vlastne, historici to vôbec neprezentujú, že celé toto dielo vzniklo v takej kombinácii investičnej, keď bolo potrebné vybudovať protiletecký úkryt, vybudoval sa tunel pod Hradom. A z tohoto vylámaného skalného objemu sa vytvorilo tuná podložie a zregulovala sa táto časť Dunaja, tak vznikla v podstate táto promenáda a na novom území sa vybudoval veľtržný komplex. Až v tých 50. rokoch, začiatkoch niekde, sa adaptovali tieto priestory práve na kultúrno-spoločenské priestory. A robil to stále ten pôvodný, ten istý autorský kolektív, pán architekt ŠTEFANEC, ANDRÍK a GROSS."
K. ZAČKOVÁ:
"Kto vlastne posúdil hodnotu tejto stavby, keď tu neexistuje ani len stavebnohistorický výskum? V 40. roku tu bola vypísaná súťaž pre medzinárodný veľtržný areál, na ktorej sa zúčastnili tí najlepší architekti, medzi nimi aj Emil BELLUŠ. V súčasnosti by sa pokojne areál nábrežia mohol dostať medzi industriálne pamiatky, ibaže pamiatkari so zápisom do zoznamu národných kultúrnych pamiatok nesúhlasili."
J. GREGOROVÁ, Fakulta architektúry STU:
"Možno nie je hodnota ani tak v jej individuálnej architektonickej hodnote ako aj v tom, že tvorí súčasť urbanistického celku celého nábrežia pri Dunaji. Čiže keď začne tento urbanistický koncept rúcať, tak v podstate nikde nie je povedané, že tento deštrukčný proces nebude ďalej pokračovať. Chápem to ako urbanistický problém, nielen architektonický."
K. KOSOVÁ, riaditeľka Pamiatkového úradu:
"Ako vy teraz chcete odo mňa, aby som ja hodnotila PKO ako z hľadiska?"
K. ZAČKOVÁ:
"Z hľadiska či to má teda nejakú hodnotu."
K. KOSOVÁ:
"To posúdila komisia pre posudzovanie pamiatkového fondu a povedala, že v rámci posúdenia toho, tých objektov, ktoré z porovnateľného obdobia vznikli, nebolo toto navrhnuté na zápis."
J. BUDAJ, poslanec mestského zastupiteľstva:
"Skutočné kultúrne pamiatky sú najlepšie nie tie, ktoré sú len mŕtve kamenné stavby, ale sú to pamiatky spojené so životom ľudí a PKO je takouto pamiatkou."
H. MORAVČÍKOVÁ, Ústav stavieb a architektúry SAV:
"Možno aj v našej spoločnosti by bolo na čase sa nad vecami zamýšľať, diskutovať o nich a nie sa vždy len odvolávať na literu zákona, lebo zákon môže a nemusí byť, ale náš zdravý rozum a naša nejaká kultúrnosť sa môže prejavovať práve v takýchto otázkach."
K. ZAČKOVÁ:
"Pre úrady sú však dôležité zákony, záväzné stanoviská, na ne sa vyhovárajú aj starosta aj primátor. Ale obaja zároveň zložili sľub starostu, podľa ktorého majú zastupovať záujmy občanov. Aj to predpisuje zákon. Alebo sú im názory obyvateľov ľahostajné. Budúcnosť PKO nie jen len vecou sentimentu a nostalgie, je to dôkaz doby, na ktorý sa odvolávajú nielen tí, ktorí PKO spájajú so svojou mladosťou."
P. HAMMEL, spevák:
"Ja som ako rodený Bratislavčan, aj moji starí rodičia aj rodičia tu bývali, tak ja som pociťoval k nábrežiu vždycky niečo také až milostného. Jednak sme tu mali aj prvé koncerty my ako skupina Prúdy, hrávali sme tu, čaje, potom sme sem chodievali kamaráti vždycky v nedeľu poobede a hrali sme v tých sálach biliard, taký trojguľový ešte, aj plesy tu boli senzačné, lebo to je geniálne vymyslená stavba, jednak s obrovských krásnym foyer, s dvomi sálami, ktoré doteraz podľa mňa sú neni prekonané v rámci Bratislavy."
L. LUČENIČ, spevák:
"Keď sa pozeráme na to z tejto stránky, sa spája hromada vecí, ktoré si udržujú históriu, pre mnohých nostalgiu, niekto na to spomína, niekto na to radšej zabudne, ale je to vždy spojené s dosť zásadnými momentami, určite nemusím spomínať veľmi podrobne, že sa tu diali najúspešnejšie ročníky Bratislavskej lýry. Môžem povedať, že ja som tu videl, už veľmi dávno, v 69. roku jeden z najlepších koncertov vo svojom živote. Čiže to PKO zase len z tohto pohľadu, ak sa rozmýšľa spôsobom, ako sa javia tendencie, tak nemá náhradu."
A. GERIČ:
"Bratislavská lýra, aké to bolo podujatie a v týchto scénach, v tomto priestore, to všetko je. A ten priestor teraz ideme zahrabať pod sutiny."
M. VALLO:
"My sme so skupinou Para hrali veľakrát v PKO a to PKO mi veľmi vyhovuje, dali sme tam zopár dobrých partií, dali sme tam krst nášho posledného CD a vlastne ono bolo postavené na to, aby tam boli koncerty, takže ja mám pocit, že tam funguje zázemie, sú tam dobré šatne, také základné veci, dvere sa otvárajú pri pódiu, aby sa aparatúra dala nakladať rovno z kamiónu, proste je tam obrovská šatňa a zázemie pre ľudí, pre návštevníkov. Takže z tohto hľadiska je pre nás PKO ako dosť vyhovujúce a som prekvapený, že taká dobrá sála sa ide búrať."
I. JÁGERSKÝ, organizátor Devínskeho pohára:
"Je úplne výnimočný tým, že ten celý komplex vytvára možnosť robiť aj tanečné festivaly a na tanečné je úplne vynikajúci. Organizujeme znova Dunajský pohár, ktorý je najstaršou, jednou z najstarších súťaží vôbec v Európe a znova sa dostal medzi prvých 30 najlepších súťaží na svete. Takže je to, taká by som povedal, kus bratislavskej histórie, ktorá tým, že PKO zanikne možno, že už zanikne tak isto."
K. ZAČKOVÁ:
"Búracie povolenie pre Park kultúry a oddychu dokresľuje spôsob výstavby v Bratislave a napokon aj na Slovensku, kde si každý úrad osvojí takmer každý zámer developera a investora, lebo sa všetko deje v rámci zákona. Apetít po braní však nemá nič spoločné so zdravým rozumom, ba ani s celoeurópskym trendom. Keďže mesto budovu stále vlastní, samo požiadalo o búracie povolenie.
Pán starosta, ste za zbúranie PKO?"
A. PETREK, starosta mestskej časti Bratislava - Staré Mesto:
"Nie som za zbúranie PKO napriek tomu, že náš stavebný úrad vydal asanačné rozhodnutie. Stavebný úrad a starosta, ktorý ako v tomto prípade reprezentuje prenesený výkon štátnej správy, musí urobiť to, čo mu zákon ukladá. Keďže k zbúraniu boli všetky relevantné stanoviská kladné, súhlasné, stavebný úrad musí vydať rozhodnutie o stave tejto stavby. Nepokladám to za šťastné riešenie."
K. ZAČKOVÁ:
"Prečo?"
A. PETREK:
"Nejde o moju citovú väzbu k PKO, k akciám, ktoré tam za tie roky som navštívil, je to aj z môjho presvedčenia, že tento objekt by si zaslúžil byť kultúrnou pamiatkou."
V. DULLA, stavebný expert:
"Zákon o správnom konaní ukladá každému, kto má pochybnosti o svojom nestrannom postavení pri prejednávaní určitej veci, že to má o sebe oznámiť, dá sa vylúčiť z konania a nemusí konať. Pán PETREK nemôže predsa žiť dve osoby v jednom tele, má sa rozhodnúť, čo je."
K. ZAČKOVÁ:
"Keby bol ten územný plán zóny, tak by sa vedelo, čo na tom mieste môže byť a vy by ste sa mohli rozhodnúť, takto ste už požiadali o búracie povolenie, prečo?"
E. CHUDINOVÁ, hovorkyňa magistrátu Bratislavy:
"Ja opakujem, že búracie povolenie nijako nesúvisí s ničím iným, búracie poverenie hovorí len o tom, že budova, ktorá tam existuje, bude zbúraná, ale nehovorí dokonca ani o tom, kedy bude zbúraná, je len vydané búracie povolenie, to znamená, že keď sa rozhodne vlastník, že zbúra túto budovu, tak ju môže zbúrať na základe vydaného búracieho povolenia."
J. GREGOROVÁ:
"Pozrite sa, ak už mesto nemá chcieť chrániť svoje mesto, tak kto? Musia sa na to nájsť mechanizmy."
M. VALLO:
"Ja nerozumiem, že prečo sa to stalo, že komu to PKO vadilo, lebo na druhej strane tá funkcia tej zábavy pri tej vode je fantastická a na druhej strane každý to vidí, kto dôjde do PKO, že sú zrekonštruované obidve sály, sú okná urobené nové."
K. ZAČKOVÁ:
"Pitoreskné na tejto situácii je aj akceptovanie vlastných zámerov investora. Zástupca J&T Peter KORBAČKA sa nechal v médiách v roku 2003 počuť, že časť PKO zachová, minimálne dve sály, jedna z nich sa mala prerobiť na kongresovú. Opýtali sme sa ho, prečo tento zámer zmenil, žiaľ, odpovedal len v mailovej pošte."
Stanovisko:
"J&T ani naši klienti nie sú majiteľom budov PKO, rozhodnutie, čo bude s budovami, nám preto neprináleží. Pokiaľ ide o spoločenské a oddychové zóny, sú súčasťou aj projektu River Park a počíta sa s nimi prirodzene aj v projekte River Park II."
P. LIPA, spevák:
"Akt predaja pozemkov a celý ten priebeh toho je krížik nad PKO. Neni čo rozprávať, vtedy sa urobil krížik nad PKO."
M. VAGAČ, iniciatíva Bratislava otvorene:
"Pri River Parku, keď sa vyrúbalo asi 300 stromov, tak už vtedy sa ozývali hlasy, aby tieto veci boli zachované a podľa tých vyjadrení malo PKO zostať zachované. Bohužiaľ potom sa stalo to, že občania ani netušili, že správca predal pozemky pod PKO a teraz sa občania zase divia, alebo nikto sa nespýtal občanov, že PKO dostalo búracie povolenie a PKO zmizne."
K. ZAČKOVÁ:
"Nebolo také unáhlené predávať vlastne ten pozemok pod PKO, pokiaľ sa tá budova naďalej využívala?"
E. CHUDINOVÁ:
"Podľa našich informácií to nebolo, pretože poslanci takto posúdili, že je to adekvátne, tak sa rozhodli a tak aj prijali uznesenie k tomuto predaju."
P. SCHWARZ:
"Ja mám takú otázku smerom k municipalite, čo by tak asi povedali obyvatelia New Yorku, keby taký Rudy GULIANI predal Carnegy Hall a nechal tam postaviť činžiak pre bohatých. Asi by dlho tým mešťanostom v New Yorku nebol."
K. ZAČKOVÁ:
"Zbúra sa PKO, alebo nie?"
Š. ŠLACHTA, hlavný architekt Bratislavy:
"No musím úprimne povedať, že neviem, pretože zatiaľ žiadne projekty som nevidel, voľakedy na samom začiatku, pri prezentácii River Parku, bola predložená akási taká štúdia, ale myslím si, že to bolo veľmi dávno a že ten projekt sa medzitým posunul ďalej, ale jaký je stav, žiaľbohu neviem."
M. HUBA, ochranár:
"Počas revolúcie vlastne sa tá jedna generácia alebo polgenerácia alebo jedna garnitúra alebo ako to nazvať, ktorá sa dostala k moci, vyjadrila vlastne ku všetkým cenným miestam, hej, že nič sa nevytipovalo ako nedotknuteľné, nejaké teda to rodinné striebro, ktoré by sme si pre to mesto mali ponechať, alebo o ktorom by sme mohli dlhé roky uvažovať, ako s ním naložiť. Tak isto územie PKO sa predalo bez akéhokoľvek názoru, čo tam má byť a teraz hovoríme o tom, čo by tak malo byť, čo nie."
K. ZAČKOVÁ:
"Tak isto sa pôvodne hovorilo o vlnitej architektúre na dunajskom nábreží, dominantná stavba River Parku mala síce mať 14 podlaží, ale ostatné iba päť. Pán KORBAČKA však vystúpil v mestskom zastupiteľstve a presvedčil poslancov, že bude lepšie, keď stavby budú mať osem podlaží. Nový zámer mu schválili."
Š. ŠLACHTA:
"Dúfam, že teraz si uvedomujú, že spravili chybu."
K. ZAČKOVÁ:
"Je to predimenzované?"
Š. ŠLACHTA:
"Samozrejme o tie dve poschodia, keby to bolo nižšie, je to oveľa lepšie."
K. ZAČKOVÁ:
"V River Parku budú luxusné apartmány, administratívne priestory, hotel, reštaurácie, majiteľ predpokladá, že za jeden meter štvorcový luxusného bytu dostane 100-tisíc korún, stavia ich na ploche 32-tisíc metrov štvorcových, nájomné za jeden meter štvorcový administratívy plánuje na 18-tisíc korún ročne. Nuž poschodia bolo treba zvýšiť, to dá rozum. O to viac áut bude potrebné uložiť do garáži, len pod River Parkom naplánoval 1 100 parkovacích miest.
To sa vyrútia jednoducho tie autá do premávky, čo to spraví s tým mestom a s tou dopravou?"
Š. ŠLACHTA:
"Nevyrútia sa, budú stáť možno trištvrte hodiny v garáži, kým sa dostanú na tú cestu. Takže veľmi živo si spomínam na to, keď sme sa bavili, ako je riešená doprava a bolo mi odpovedané, to je vec mesta. Tak áno, je to vec mesta, ale myslím si, že keď sa z tých garáží nebude dať dostať na tú cestu, tak to bude aj problém River Parku."
L. LUČENIČ:
"Rozmýšľam, že keď ten investor chce šetriť, že či by tie garáže neurobil bez dverí, lebo tie autá vlastne nebudú môcť ani vyjsť."
Š. ŠLACHTA:
"Je jednoduché postaviť hromadu vežiakov, ale nebudú fungovať, pretože sú štyri úrovne dopravy pod tým a my tu prichádzame po ceste aj odchádzame po ceste."
E. CHUDINOVÁ:
"Tu tie zápchy nie sú momentálne, pretože tá situácia sa vyriešila tunelom Sitina, takže tieto komunikácie sú momentálne odľahčené. A vo všeobecnosti platí, že dopravná štúdia musí preukázať únosnosť projektu."
K. ZAČKOVÁ:
"Pozemok pod PKO predalo mesto za 281 miliónov korún, investor doteraz zaplatil 150 miliónov, za zvyšnú sumu by mal vybudovať promenádu, čiže na promenádu pod najluxusnejšou časťou mesta sa poskladáme všetci Bratislavčania. Investora sme sa opýtali, či by nebola preňho výzva konvertovať staré priestory do novej stavby, no odpovedal:"
Stanovisko:
"Je potrebné citlivo zvažovať, ktorá budova takúto hodnotu má a ktorá nie. PKO nepovažujeme za taký architektonický skvost."
K. ZAČKOVÁ:
"A tak kým inde vo svete staré barabizne, ako im hovoríme, prerábajú na nádherné kultúrne priestory, my všetky radšej búrame."
P. SCHWARZ:
"Dnes tu miesto Parku kultúry a oddychu bude stáť luxusné bývanie pre zopár vyvolených a Bratislava, tak povediac, utre hubu."
J. ŠUHAJDA:
"Doteraz sa tu robia podujatia, ktoré majú úroveň a ľudia sem radi chodia. A všetko sa dá v tejto modernej dobe zariadiť, keď sa dokážu rekonštruovať 500-hrady, tak prečo by sa nemohla rekonštruovať 80-ročná nejaká budova alebo nejaký komplex."
K. ZAČKOVÁ:
"Ako je to možné, že napríklad v Česku príde dajme tomu do tej Vankovky holandský investor alebo v Prahe nejaký investor a je ochotný akceptovať tú industriálnu pamiatku a zladiť ju dajme tomu s nejakou modernou, prečo sa to u nás nedeje vlastne?"
P. IŽOLD, ministerstvo kultúry:
"Tak dúfajme, že také pozitívne príklady budú aj u nás, niektoré lastovičky už sú a dúfame, že sa to ako fenomén presadí aj u nás. Myslím si ale, že vo veľkej miere tu má vplyv aj celkové kultúrne prostredie a úroveň spoločnosti. By som povedal, taká istá spoločenská objednávka vlastne na ochranu kultúrneho dedičstva."
H. MORAVČÍKOVÁ:
"My samozrejme tie objekty, aj keď splnili svoju funkciu, v podstate ešte stále ju plnia nejakým spôsobom, isto, že by im prospela nejaká revitalizácia a revitalizácia ale neznamená zrovnať so zemou a postaviť niečo nové, revitalizácia znamená pokúsiť sa túto historickú štruktúru zapojiť do nejakého organizmu, do novej stavebnej štruktúry."
M. VALLO:
"Ťažko sa dá urobiť za týchto podmienok tohto tlaku, ktorý je na každý meter štvorcový v Bratislave asi normálne taká veľkorysá sála, dvojsála ako je PKO."
K. ZAČKOVÁ:
"Aj keď mesto nepodpísalo s investorom nábrežia Dunaja nijakú zmluvu o fungovaní PKO, v médiách sa objavujú rôzne prísľuby, napríklad, že by PKO malo fungovať do roku 2010, zhruba dovtedy by sa mali dokončiť spoločenské priestory pri sklade číslo 7, ktorý našťastie iný investor ako technickú pamiatku zachránil.
Zaviazali ste majiteľa pozemku pod PKO, aby nezbúral PKO skôr, ako bude dobudovaná tá Eurovea?"
E. CHUDINOVÁ:
"V uznesení to takto poslanci neprijali, ale ústna dohoda platí, že dovtedy, kým nebudú nové priestory k dispozícii, sa súčasná budova PKO nebude búrať."
K. ZAČKOVÁ:
"Magistrát sa zaviazal zaplatiť za výstavbu novej haly 130 miliónov korún, teda o 20 miliónov menej, ako dostal doteraz od majiteľa pozemkov pod PKO. Tým sa stala spoločnosť Hamery Development, ktorú založil J&T a ktorá má zároveň spoločníkov v Cyperskej republike. Nech je to akokoľvek, aj tak ostáva otázne, či spoločenské priestory na treťom a štvrtom podlaží v sklade číslo 7 budú adekvátnou náhradou."
M. HUBA:
"Bude sa musieť niekde za veľmi drahé peniaze nás všetkých zase budovať, ak by sme chceli také veľké podujatia robiť, či sú to tanečné zábavy alebo konferencie alebo čokoľvek. Niet takého priestoru, to je isté, nič to nenahradí z toho, čo v súčasnosti v Bratislave máme."
J. BUDAJ:
"Za druhé, je to čistokrvný funkcionalizmus vlastne postavený ešte pred érou komunizmu, postavený kvalitne a podľa mojej mienky stále vo veľmi dobrej technickej kondícii. Za tretie je to neobvyklá akustika."
P. LIPA:
"Keďže je tu kopa dreva a sú tie výčnelky a tak, tá konštrukcia stropná, bočná tak urobená, že tam sa ten zvuk láme, tak to je v rámci možností dobrá akustika."
L. LUČENIČ:
"OK, nieto povie, že športová hala, športová hala ja osobne v športovej hale nehrám nielen preto, že mi nepríde to množstvo, ale preto, že neznášam ten zvuk. Športová hala je komponovaná na niečo úplne iné. Čiže tým pádom nám z toho vyplýva, že nemáme takéto sály, aby sme si mohli tak jednoducho dovoliť odpísknuť napríklad len také PKO."
K. ZAČKOVÁ:
"V každom prípade občan v tejto bitke o svoj životný a kultúrny priestor ťahá za kratší koniec, chýba mu autorita u primátora, úradníkov aj investora. Ten, ako sa v našom mailovom liste vyjadril:"
Stanovisko:
"Pri rokovaniach o tom, čo musia naše projekty obsahovať, ako majú vyzerať, aby boli pre Bratislavu prínosom, sú našimi partnermi mestské zastupiteľstvo, magistrát a primátor. Názory a pripomienky volených zástupcov mesta považujeme za veľmi dôležité."
J. BUDAJ:
"Všetci sa tešíme, že do Bratislavy prúdia investori, ale jednoducho je realitou, že niekedy sa investičné záujmy dostávajú do konfliktu s verejným záujmom a s kultúrnymi hodnotami a toto je taký prípad. Teraz sa musí ukázať, či tu existuje obrana kultúrnych hodnôt a verejného záujmu a či investor má dosť pochopenia a či má kultúrny cit, aby tu hodnotu chránil."
P. SCHWARZ:
"Bodaj by tá človečina len ľuďom voňala, bodaj by."
M. VAGAŠ:
"Aj keď urobíme petíciu, kde sa tisíce ľudí podpíše za záchranu čohosi, tak magistrát to vôbec neakceptuje, vôbec nereflektuje na takúto vec a občania sú tu úplne mimo."
K. ZAČKOVÁ:
"Investor sa tvári, že počúva občana, že ho vníma, že preňho je názor občana dôležitý."
L. LUČENIČ:
"Aj ja som už o tom počul a poznám stále viacej ľudí, ktorí sa snažia toho občana zohnať, ktorý to je."
K. ZAČKOVÁ:
"Primátor ĎURKOVSKÝ kvôli zaneprázdnenosti nám už niekoľkokrát po sebe odmietol poskytnúť rozhovor, zaujímajú ho iné aktivity a tak sme sa ani nedozvedeli, či si myslí, že bratislavské PKO je potrebné naozaj zbúrať alebo nie. A pre radových Bratislavčanov by bolo dobré vedieť, čo si o tom myslí najvyšší obecný úradník mesta."
P. SCHWARZ:
"No, dôležité pravda je, že oná skupina, ktorá dopustila toto obrovské barbarstvo, má ako predvolebný slogan - byť Bratislavčanmi nás baví. Škoda len, že ich vôbec nezaujíma, či to baví tých polmilióna obyvateľov."
L. LUČENIČ:
"Neviem si predstaviť, že by si Angličania zbúrali v každom svojom meste odeon alebo niečo podobné, čo sa dá pripodobniť zrovna k PKO."
P. SCHWARZ:
"A čas pomaly ide a čo už na tom, že Bratislava príde o ďalší kultúrny stánok, božemôj, veď čo také sa stalo, aj Kablovku sme zbúrali."
K. ZAČKOVÁ:
"Takže čo, zbúrať, alebo nezbúrať, je ešte nejaká šanca?"
P. SCHWARZ:
"Keby bola jednoduchá odpoveď na túto zdanlivo jednoduchú otázku, tak určite nezbúrať."