Koloman Prónay. PKO, demokracia a iné
PKO, demokracia a iné.
V dobe, kedy sa išla zbúrať demokracia v Československu zachytil fotograf Bielik muža stojaceho na Šafarikovom námestí pred kanónom ruského tanku. Ten kanón bol pravdepodobne nabitý a postaviť sa predeň bolo hrdinstvo.
Tento obrázok mi pripomenul happening pred bagrom, chystajúcim sa zbúrať PKO. Chýbala už len obnažená hruď primátora. Bol to naozaj hrdinský počin zachraňovať takto dramaticky dôsledky vlastnej neschopnosti pred barom s bagristom ktorého sme pred tým podpísali zmluvu.
Alebo nebolo to hrdinstvo ale fraška ? Ako keby sa pred tank postavil známy súdruh s pozývacím listom strčeným do vrecka?
Tak či onak, podobné happeningy sú asi súčasťou novej píár koncepcie magistrátu, pripraveného pre druhú polovicu pobytu pri mestskom koryte. Je to dramatické, hrdinské a dá sa úspešne opakovať pri búraní každej ďalšej historickej budovy alebo likvidácii každej ďalšej zelenej plochy. Všetci to vidia a nikoho okrem zainteresovaných nenapadne pátrať v temných zákutiach mestských alebo miestnych úradov po príčinách stavu proti ktorému sa potom odvážne verejne bojuje na svetle božom.
Z tohto pohľadu si myslím si, že vystúpenie pred PKO dopadlo dobre. Bagre na čas zastali, slniečko svietilo, televízia snímala a o minulosti sa taktne mlčalo.
Vidieť, že sa lepšíme.
Pri podobnej fraške v dnes už bývalom parku na Belopotockého postačovala úradníčka magistrátu aby odhodlane predniesla úplne zbytočný protest proti výstavbe s ktorou magistrát opakovane záväzne súhlasil.
V tom prípade obecenstvo, ktoré sa investorovi nepodarilo celkom vyhnať s parku, ešte naivne zatlieskalo.
Je potrebné byť spravodlivý, túto hru, podobnú socialistickému boju za mier - pokiaľ kameň zostal na kameni nehrajú v Bratislave jednotlivci.
Je to kolektívne dielo hrdinských družín komunálnych politikov a ich usilovných úradníkov, umožnené rokmi bezkonkurenčného vládnutia. Lebo sme si mysleli, že môže byť aj horšie.
Pre spravodlivosť treba povedať, že z ich kruhov už zazneli hlasy typu „keby sme vtedy vedeli“, „my sme to tak nemysleli“ a pod.!“
Je otázka či človek ktorý nevie čo činí má morálne právo rozhodovať o osude tohto mesta.
Ako by asi skončil managemet súkromnej firmy ktorý by ju viedol tak ako vedie náš management našu Bratislavu?
Keby sústavne rozpredával majetok firmy pod cenu, likvidoval podnikové parky, historické objekty firmy.
Keby sa namiesto riadenia rozvoja mesta, upratovania ulíc, údržby zelene a opravy asi najrozbitejších ciest v strednej Európe venoval takým bombastických projektom ako je podzemné mesto pod námestím SNP, megalomanské centrum všetkého možného strčeného pred hlavnú stanicu alebo už spomínané búranie PKO, ktoré fungovalo dobre, potrebovalo akurát trochu starostlivosti a peňazí ktoré sa sústavne kotúľali inde.
Asi by ho akcionári vyhodili po prvej výročnej správe o hospodárení.
Tak ma napadá, nie sme mi, obyvatelia Bratislavy náhodou jej majiteľmi a náš dobre platený mestský management našimi zamestnancami? A že najbližšie valné zhromaždenie bude v Bratislave ani nie o dva roky?
Dovtedy odporúčam vštepiť si do mysle optimistické heslo „Byť Bratislavčanom nás baví“ a trudnomyseľne sa neobzerať sa po ruinách, pňoch a špinavých rozbitých uliciach s pohodenými odpadkami z ktorých niektoré dôverne poznáme už aspoň rok.
No a predbežne by sme sa mali obzerať po nejakej lepšej personálnej agentúre ako boli doterajšie partajné stajne ktoré nám rok čo rok odporúčali tých istých chromých klusákov.
Ing.Koloman Prónay
Občan Bratislavy