Choď na obsah Choď na menu
 


Zbohom, PKO..

6. 12. 2010

Zbohom, PKO..

http://marekgregus.blog.sme.sk/clanok_tlac.asp?cl=249788

Pred istým časom som sa zastavil na nábreží a spravil si krátku prechádzku. Uvažoval som, v čom všetkom sme sa za tie roky zmenili. Systém je vraj iný, farby sú iné, takmer všetko je iné. Takmer. Prečo tak hlasno kričíme o akejsi spoločenskej evolúcii, ak si nikto ešte stále nezobral z histórie ponaučenie? Ako chceme byť „slobodní", ak nemáme dosť schopností spravovať naše dedičstvo s rešpektom k minulosti?

 

Zdá sa, že sme prišli o PKO. Nie, tento stav nezvrátime. Niet ako. V prípade, že majetko - právne usporiadanie je v poriadku, zákonnosť tohto stavu je nenapadnuteľná. Jeho etická rovina sa ale prepadáva pod úroveň možnej tolerancie. Ťažko sa hľadajú slová, ktoré by mohli popísať do detailu fakt, že na mieste kusu našej vlastnej mestskej histórie a piedestálu kultúrneho života v Bratislave vyrastie monument oslavujúci kultúru ničoho. Práve na mieste, kde sa od dokončenia v polovici minulého storočia vystriedali stovky vystupujúcich, podujatí, a stretnutí. Nie len to je však dôvodom na oprávnený údiv.

Roky môžeme z rôznych zdrojov počúvať fakty o tom, ako sa bývalý režim postaral o devastáciu objektov kultúry a histórie po celom našom území. Ako nešetrnými zásahmi vstupoval do mnohých skvostov ľudskej aj prírodnej činnosti. Dnešná diktatúra záujmov peňazí je snáď v niečom odlišná? Aké sú výsledky jej práce? Areál PKO rozhodne nepatrí medzí najkrajšie a najzachovalejšie parky kultúry na svete. Ale.. patrí proste sem. Je to ako vytrhnúť Bratislave pľúca, ktoré roky dýchali a stále dýchajú životom spoločenskej aktivity. Koľko historických budov v Bratislave ešte musí padnúť za obeť, aby sme začali reálne konať? Rozhodne nie je v poriadku, ak právny stav umožňuje demoláciu akejkoľvek budovy s historickou, či spoločensko - kultúrnou tradíciou doslova za pár chvíľ. Kto by chcel oponovať, že existujú konkrétne právne normy smerujúce k ochrane týchto stavieb, rovno odkazujem - právo samotné a jeho vynucovanie, v respektíve efektivita sú dve odlišné veci. Tie sa svojimi cestami začínajú stále viac rozchádzať. Zanedlho z jednej na druhú ani nedovidíme.

Nechcem hodnotiť, či je táto kauza nafúknutá, ako niektorí tvrdia. Nechcem hodnotiť ani to, aké diskutabilné a kontroverzné sú konkrétne kroky, ktoré viedli k umožneniu takéhoto stavu. Nech si každý položí ruku na srdce a urobí si názor sám. Pán Korbačka z J&T predsa tvrdí, že budovy je „lepšie zbúrať." Keď chce človek psa zbiť, palicu si nájde. Či sa mu do cesty postaví zákon, morálka - alebo aj pani premiérka. Pomohol by snáď iba zázrak..

Prvý krát som areál navštívil ako žiak prvého stupňa základnej školy na predstavení pre deti. Na posledných Jazzových dňoch som sály PKO navštívil asi naposledy. Zoberiem si kabát od šatniarky výmenou za malý zelený lístoček s číslom. Zbohom PKO, budeš nám chýbať.

 

Marek Greguš, pondelok 6. decembra 2010 22:17




 

Náhľad fotografií zo zložky PKO

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Prečo ho už nezbúrali?

(Karol H., 6. 5. 2011 6:53)

Pevne verím že nezvrátite. A o "PKO" prídeme - dúfam. Politizujte si to ako chcete, ako že „ochranári“. P. premiérka nech sa stará o iné problémy je ich dosť, ba až moc.