Aj mudry schybí......
Tento článok vyšiel v Literárnom týždenníku.
Aj múdry schybí...
Roku 1921 sa Bratislava stala veľtržným mestom. Určite to prispelo k jej medzinárodnej povesti a reklame Slovenska viac, ako predtým občasné korunovácie Habsburgovcov. Medzinárodné dunajské spočiatku bývali v bratislavskom prístave, v príležitostných provizóriách. Roku 1931 sa bratislavské mestské zastupiteľstvo uznieslo postaviť definitívne výstavisko. Vyhlásili medzinárodnú architektonickú súťaž. Architekt Kamil Gross na základe štúdia príkladov zo sveta spracoval urbanistickú koncepciu a na jej základe postavili v rokoch 1940-1948 pri Dunaji reprezentačný veľtržný komplex. Onedlho však Československo sústredilo medzinárodné veľtrhy iba do Brna. Budovy pre veľtrhy v Bratislave sa roku 1954 začali využívať ako Park kultúry a oddychu (PKO). Autori projektu architekti Andrik, Štefanec a Gross šikovne navrhli ich priestory pre viacúčelové využitie, napokon od roku 1969 tu znova bývali medzinárodné veľtrhy a výstavy.
Pred niekoľkými rokmi bratislavskí konšeli, nevedno prečo, pozemky pod PKO predali. Ktorý rozumný gazda si predá grunt pod domom? Navyše, ak mu hrozí, že sa stane bezdomovcom? V prípade zániku bratislavského PKO totiž zaň náhrady niet! Namiesto PKO vraj má slúžiť zrekonštruovaná technická pamiatka – prístavný Sklad č. 7, jeho nedostatočná kapacita sa vraj zvýši v podobe nafukovacej haly, postavenej na streche. Pritom mesto vlastníkom tejto budovy nebude, len si ju bude prenajímať.
Bratislavskí ochranári spolu s Fakultou architektúry STU podali návrh na vyhlásenie PKO za kultúrnu pamiatku. Zo strany mesta prišla reakcia, že je už neskoro, lebo na budovy bolo vydané búracie povolenie. V búracom povolení sa však ako dôvod likvidácie PKO uvádza jeho „nevyhovujúci stav“. Ako by doň stačilo drgnúť a už sa zrúti. Aký doklad toto tvrdenie podporuje? Nijaký. Ktorý seriózny statik by sa pod to podpísal? Vyše roka po tvrdení o „nevyhovujúcom stave“ PKO v ňom prebehol program Let´s Dance, plný temperamentného pohybu. Pritom „poloruina“ sa nezrútila. Ani sa nepohla. Akoby aj, veď je stavebne úplne zdravá, pevná, bezchybná. Ktorý gazda by si zbúral pevnú, zdravú chalupu nad hlavou? Pravdaže, iné je vidieť veci od zeleného stola a iné je poznať ich v teréne.
Nejde v prípade tvrdenia o „nevyhovujúcom stave“ PKO o šírenie poplašnej správy ? Aký je rozdiel medzi zastrašovaním účinkujúcich a stovák návštevníkov tvrdením, že sa im budova sama rúca nad hlavou a tvrdením, že je v nej uložená bomba? Navyše, ako myšlienkový prefabrikát sa rozširuje tvrdenie, že PKO nie je hodnotná architektúra. Stačí si pozrieť vnútro spoločenskej haly a jej predsiene, esteticky zvládnutý konštrukčný systém a človeku príde na um, že kto šíri tento myšlienkový prefabrikát, stavbu poriadne ani nevidel.
Nie je snaha zbaviť sa ľahkou cestou stavebne zdravých budov bratislavského PKO a premeniť ich na tony stavebného odpadu ekonomický hazard? Z hľadiska morálneho netreba rátať s blamážou?
Bratislavskí konšeli sa zahľadeli do negatívnej, likvidačnej alternatívy. Ani nepripúšťajú pozitívne, kreatívne riešenia. Pritom by stačilo zdvihnúť telefón a porozprávať sa s tým, komu pozemok predali, o tom, ako PKO využiť, nadviazať na jeho medzinárodné historické súvislosti a urobiť si reklamu.
Igor Thurzo