Zachráňme PKO - patrí kultúre a občanom!

Nám. slobody 19, 812 45 Bratislava 1 vodrazka@fa.stuba.sk
tel.: 02/12 34 56 78, fax: 02/12 34 56 78 www.stuba.sk

Podporné stanovisko
Na vyhlásenie nehnuteľnosti budov Parku kultúry a oddychu v Bratislave za národnú kultúrnu pamiatku

My, dolu podpísaní odborní pracovníci Ústavu dejín a teórie architektúry a obnovy pamiatok
Fakulty architektúry Slovenskej technickej univerzity v Bratislave podporujeme Podnet na
vyhlásenie nehnuteľnosti budov Parku kultúry a oddychu, Nábrežie armádneho generála
Ludvíka Svobodu č. 3 v Bratislave (parcelné čísla 22372/1, 22372/2, 22372/4, atď.) za
národnú kultúrnu pamiatku, ktorý vypracoval Mestský výbor Slovenského zväzu ochrancov
prírody a krajiny. Ako dôvod nášho podporného stanoviska uvádzame:
A/ Architektonicko-historické a kultúrno-spoločenské dôvody, uvádzané v Podnete
dostatočne jasne preukazujú dôležitosť a nezastupiteľné miesto uvedenej nehnuteľnosti
nielen v kultúrnej pamäti a živote Bratislavy a Bratislavčanov, ale aj v širšom rámci
presahujúcom hranice mesta Bratislavy a Slovenska.
B/ Štatút národnej kultúrnej pamiatky vytvára základný predpoklad pre zachovanie, ochranu
a trvalú udržateľnosť predmetnej architektúry. Zároveň upozorňujeme na nutnosť
systémového a koncepčného prístupu k stavebnému dedičstvu z 19. a 20. storočia, ktorý by
verejný záujem na jeho ochrane, resp. trvalej udržateľnosti premietol do strategických plánov
rozvoja mesta.
C/ areál sa nachádza na dunajskom nábreží v bezprostrednej blízkosti významných NKP
Memoriálu Chatama Sofera a vysokoškolského areálu Lafranconi a má predpoklady tvoriť
s nimi jedinečný významový celok dejín Bratislavy v 19. a 20. storočí
D/ okrem zdôvodnení uvedených v Podnete SZOPK areál budovaný pre Dunajské veľtrhy
predstavuje významný fenomén priemyselného dedičstva Slovenska. Priemyselným
dedičstvom, v zmysle medzinárodnej Charty priemyselného dedičstva1 sú „všetky hmotné
a nehmotné doklady, tj. dokumenty, artefakty, stratigrafia stavieb, ľudských sídiel a
prírodných nebo urbanizovaných častí krajiny, ktoré vznikli pre účely priemyselných
procesov alebo ako ich dôsledok.“ V tejto súvislosti veľtržný areál predstavuje významný
doklad priemyselnej kultúry Slovenska vybudovaný pôvodne práve na prezentáciu a
sprostredkovanie výsledkov jeho priemyselnej produkcie pre celý hospodársky svet a na
podporu medzinárodného uplatnenia sa slovenskej priemyselnej produkcie na svetovom trhu.
Výstavbe veľtržných areálov sa už od konca 19. storočia venovala veľká pozornosť –
výstavné pavilóny sa ponímali ako vývesné štíty hospodárskych a technických schopností tej-
1 TICCIH - The International Comittee for the Conservation of industrial Heritage, je svetová organizácia
zaoberajúca sa priemyselným dedičstvom a je v tomto obore odborným poradcom ICOMOS; Charta
priemyselného dedičstva bola prijatá v roku 2003.
2/3
ktorej krajiny. Pri ich výstavbe sa spravidla využívali technicky najpokrokovejšie postupy
a konštrukčné riešenia. Toto plne platí aj pre areál býv. Dunajských veľtrhov na nábreží.
Bezpodporová konštrukcia veľkého rozponu výstavných pavilónov bola svojho času smelým
technickým a inžinierskym dielom. Umiestnenie na nábreží Dunaja plnilo funkciu
„vývesného štítu“ vnímateľného z riečnej cesty a lokalizácia v dotykovej pozícii k areálu
vysokoškolskému internátu Lafranconi ďalej podčiarkovala hospodársky trend vtedajšieho
Slovenska k vzdelaniu a moderným výrobným i obchodným postupom.
Neskoršiu adaptáciu tohto veľtržného areálu na Park kultúry a oddychu v duchu dnešných
názorov na priemyselné dedičstvo a jeho kontinuálne aktívne využívanie možno zaradiť do
kategórie prvých úspešných konverzií, kde výsostne utilitárna (obchodná) funkcia bola
zmenená na funkciu kultúrnu, osvetovú a vzdelávaciu. Transformácia bývalého výstavného
pavilónu na Estrádnu halu PKO by podľa dnešných kritérií pre konverziu priemyselného
dedičstva získala viacero „pozitívnych bodov“, a to najmä za zachovanie a priznanie
pôvodnej nosnej konštrukcie bezpodporového prekrytia pavilónu a jej prirodzené
zakomponovanie do priestorového a architektonického výrazu novej funkcie.
V preambule spomínanej medzinárodnej Charty priemyselného dedičstva sa uvádza:
„Priemyselná revolúcia bola už od začiatku historickým fenoménom, ktorý sa v stále väčšej
miere dotýkal celej ľudskej populácie, ale aj ostatných foriem života na našej planéte. Tento
proces pokračuje dodnes. Hmotné doklady týchto hlbokých zmien majú pre ľudstvo
univerzálnu hodnotu, a preto tiež musíme uznať dôležitosť ich štúdia a zachovania.
Delegáti kongresu TICCIH, ktorý sa konal v roku 2003 v Rusku, dôrazne prehlásili, že
„stavby a konštrukcie postavené pre výrobné účely, ďalej technológie a nástroje, mesta a
krajiny, v ktorých sa nachádzajú, a tiež ich ďalšie hmotné a nehmotné prejavy majú pre nás
zásadný význam. Mali by sa študovať, ich história by sa mala vyučovať, zmysel a význam by
sa mali skúmať a vysvetľovať. Tiež by sa mali určiť najvýznamnejšie a
najcharakteristickejšie príklady, ktoré by sa v duchu Benátskej charty chránili a udržiavali na
prospech súčasnosti aj budúcnosti.“
Pavilóny bývalého veľtržného areálu na dunajskom nábreží v Bratislave, neskôr adaptované
a prestavané na Park kultúry a oddychu takýmto príkladom sú. Sú dokladom dôležitej etapy
slovenského technického staviteľstva i celého hospodárstva, a preto by mali byť chránené aj
v zmysle platného zákona o ochrane pamiatkového fondu. Ochrana predmetného areálu je
v plnom súlade so súčasným celosvetovým trendom ochrany a obnovy tohto typu
stavebného dedičstva.
Bratislava, dňa 24.1. 2008
3/3