Zachráňme PKO - patrí kultúre a občanom!

                                                                                  Bratislava, dňa 11. júna 2008

Pamiatkový úrad SR,

Cesta na Červený most 6,

814 06 Bratislava

            Nadväzujem na Váš list zn. PÚ-08/316-1/1371/BRO z 8.2.2008, odoslaný v originále na MV SZOPK v Bratislave. Keďže uvedený list ste posielali na vedomie štyrom organizáciám, verejnosť zaujíma (v súlade so zákonom zabezpečeným právom na informácie), či uvedení adresáti naň reagovali a v akom zmysle.

            K predmetnej veci sa v tých časoch vyjadrila hovorkyňa bratislavského magistrátu v tom zmysle, že iniciatíva prišla neskoro a na budovy bolo vydané búracie povolenie. Potrebné je dodať, že spomenuté búracie povolenie zo dňa 19.3.2007 už medzitým stratilo platnosť a prípadné predĺženie jeho platnosti nemá oporu v zákone. Okrem toho je otázna aj pôvodná platnosť tohto povolenia, keďže sa opieralo o dôvod, ktorý bol a je v očividnom rozpore so skutočnosťou, a to o tvrdenie, že predmetné objekty sú „v nevyhovujúcom stavebnotechnickom stave“. Pravda je taká, že ide o budovy stavebne úplne zdravé, bez akejkoľvek známky poškodenia, permanentne využívané aj pre náročné programy, ako napr. Let´s Dance. Ak niekto tvrdí napriek tomu, že ide o zlý stavebnotechnický stav, je potrebné, aby príslušné orgány za takýto stav brali majiteľa objektu  na zodpovednosť.

            S ohľadom na to, že ide o závažnú problematiku, žiadam znova:

            1/ Prehodnotiť architektonické riešenie PKO. Pritom nestačí pohľad zvonka, ale potrebný je aj podrobný rozbor jeho dispozičného a vnútorného riešenia. Ide napr. o spoločenskú halu a prístup do nej, architektonické riešenie staticko-konštruktívnych prvkov, riešenie vstupnej haly apod.

            2/ Zvážiť historickú hodnotu objektov. Ich jedinečnosť je okrem iného v tom, že ide pôvodne o prvé definitívne sídlo Medzinárodných dunajských veľtrhov, ktoré mali osobitný význam pre ekonomické postavenie Československa i Slovenska v sústave podunajských štátov. Osobitne by bolo treba hodnotiť prípadný osobný vzťah ekonóma Imricha Karvaša k uvedenej investícii. Aj neskôr (s prerušením v polovici min. stor.) sa tieto budovy využívali pre veľtržné účely. Tieto skutočnosti doteraz nik nebral v patričnej miere do úvahy, pritom podčiarkujú hodnotu objektov ako druh tzv. industriálu.

            3/ Prehodnotiť urbanistické riešenie celého komplexu, jeho rozvrh, začlenenie do prostredia, súlad s obrazom krajiny a siluetou mesta, porovnanie s ohľadom na polohu na Dunajskom nábreží ako medzinárodnej „výkladnej skrini“ Slovenska, atď.

             Odporúčam prizvať k hodnoteniu aj odborníkov zo zahraničia, ako napr. architektku Radomíru Sedlákovú z Prahy, ktorá je naslovovzatou autoritou v oblasti architektúry 20. stor., aby sa predišlo blamáži, ktorú môže Slovensko utŕžiť v prípade bezhlavej likvidácie komplexu terajšieho PKO.

            Pokladám všetky pokusy zmietnuť problematiku komplexu PKO povrchne zo stola, bez podrobného vyhodnotenia, za nezodpovedný prístup k slovenskej histórii a pamiatkovému fondu, za nedostatok citlivosti k prostrediu našich miest a ich urbanizmu, ako aj nerešpektovanie ústavných práv občanov SR.  Na vine je aj samospráva.

            Žiadam Vás, aby ste ma o výsledku požadovaných hodnotení informovali.  Zároveň žiadam  stále evidovať žiadosť o vyhlásenie komplexu PKO za NKP.

            S pozdravom

                                                                                    Ing. arch. Igor Thurzo,

                                                                                                    Žižkova 42,

                                                                                          811 02 Bratislava