Otvorený list predstaviteľov kultúrnej a vedeckej obce a zástupcov občianskej verejnosti
Otvorený list predstaviteľov kultúrnej a vedeckej obce a zástupcov občianskej verejnosti:
Žiadame zachovanie Parku kultúry a oddychu v Bratislave!
Vyjadrujeme vážne znepokojenie nad konaním bratislavského primátora Andreja Ďurkovského a sme sklamaní postojom rozhodujúcej časti poslancov a poslankýň mestského zastupiteľstva ku komplexu Parku kultúry a oddychu (PKO) v Bratislave.
Bratislave hrozí ďalšia rana, ďalšie ochudobnenie kultúrno-historického dedičstva, strata genia loci. Dvadsať rokov po páde komunizmu pokračuje súčasná moc v mentalite deštrukcie a diskontinuity. Deje sa tak napriek jasne deklarovanej vôli značnej časti verejnosti a napriek významným hlasom z prostredia kultúrnej, pamiatkárskej a architektonickej obce.
Musí Bratislava naozaj byť zakliatym mestom? Musíme nevyhnutne mať po River Parku I na nábreží aj River Park II?
Bratislava potrebuje priestor pre kultúru, je však zarážajúce a v rozpore s tým, čo vidíme v mnohých iných mestách a štátoch, ak sľubovaný nový kultúrny stánok v komplexe River Park II má vzniknúť deštrukciou existujúceho kultúrneho dedičstva, navyše za zjavne nevýhodných podmienok pre mesto. Zatiaľ čo Park kultúry a oddychu rešpektuje krajinno-priestorový kontext a vzťah medzi Dunajom, nábrežím a Hradným kopcom, budova River Parku svojou masou likviduje charakter nábrežia a obmedzuje jeho potenciál ako kvalitného verejného priestoru.
Na stretnutí predstaviteľov mesta, aktivistov, nezávislých odborníkov a osobností, ktoré sa uskutočnilo 24. marca 2009, vyjadril primátor Andrej Ďurkovský opakovane prísľub zachovať budovy Parku kultúry a oddychu: „Som presvedčený, že investor mal postaviť nové nábrežie, dať do poriadku túto zónu. Ale rovnako som presvedčený o tom, čo som sľúbil aktivistom, že viem zmeniť svoj názor, viem zabrániť tomu, aby sa PKO búralo.“ K splneniu tohto sľubu ho o niečo neskôr zaviazalo aj mestské zastupiteľstvo. Na svojom decembrovom zasadnutí však poslanci a poslankyne náhle a bez akýchkoľvek odborných podkladov schválili uznesenie, ktorým vyjadrili vôľu podpísať zmluvu o prenájme priestorov v rámci River Parku II. Takéto riešenie podľa primátora zachová genius loci na nábreží. Investor Henbury Development sa pritom vyjadril, že „staré objekty PKO“ vo svojom projekte využiť neplánuje a primátor dnes hovorí o „bývalom komplexe PKO“.
Napriek podanej pomocnej ruke zo strany občianskej verejnosti ako aj zo strany odborníkov z Fakulty architektúry STU a Pamiatkového úradu SR, primátor od marca 2009 neprejavil záujem komunikovať s verejnosťou ohľadne riešenia problému PKO. Vo svojom stanovisku z 23. 12. 2009 podozrieva ľudí bojujúcich za záchranu PKO z neúprimnosti a postranných úmyslov, na druhej strane deklaruje dobrú vieru predstaviteľov mesta a hovorí o neodškriepiteľnom posune vpred v riešení otázky kultúrno-spoločenského stánku v Bratislave v dnešnej „dynamickej dobe“.
Sme presvedčení, že aj v „dynamickej dobe“ by mali mať slová a sľuby svoju váhu. Primátor Ďurkovský len pred niekoľkými týždňami uvádzal podujatia pri príležitosti 20. výročia Nežnej revolúcie v Bratislave. Dnes hovorí jazykom, ktorý svojím zafarbením, ale aj technokratickým uvažovaním, prekrúcaním pravdy a naznačovaním konšpiračných teórií pripomína tóny z minulého režimu.
Neželáme si pokračujúcu „urbicídu“ Bratislavy – likvidáciu duchu mesta, vymazávanie pamäti a budovanie bezfarebnej, odľudštenej a odprírodnenej homogenity. Odmietame zneužívanie pojmu genius loci ako formu rétorického cvičenia bez skutočného obsahu. Nie sme bezduché stádo, ktoré sa uspokojí s bufetovou kultúrou a anketami o pagáčoch na Vianočných trhoch. PKO mnohým Bratislavčanom pripomína najmä atmosféru ich mladosti, vzbudzuje v nich pozitívne emócie, vyvoláva príjemné spomienky. Pre ďalšiu, najmä mladšiu, časť verejnosti je PKO jedinečným a nenahraditeľným priestorom pre alternatívnu kultúru, ktorý ponúka okrem iného najväčší tanečný parket v strednej Európe a podľa svedectva hudobníkov aj výbornú akustiku. O urbanisticko-historických, architektonických a kultúrnych hodnotách PKO v súčasnosti hovoria urbanisti, architekti, pamiatkári či hudobníci. Areál Parku kultúry a oddychu bol pôvodne budovaný ako výstavisko pre medzinárodné Dunajské veľtrhy už v štyridsiatych rokoch, odovzdaný do užívania pre kultúru bol v roku 1955. Ide teda o dielo, ktoré zahŕňa viacero architektonických a kultúrno-historických vrstiev a ktoré si dnes zaslúži citlivú obnovu. V čase, keď už Bratislava nerozvážne prišla o viaceré svoje industriálne pamiatky, je nemysliteľné, aby mesto v ochudobňovaní svojho dedičstva pokračovalo.
Obávame sa, že likvidácia PKO by znamenala pre Bratislavu, Bratislavčanov a ich pocit domova podobnú ranu ako likvidácia synagógy na Rybnom námestí v roku 1969. V súčasnej dobe zápasí nielen Bratislava, ale celé Slovensko, za záchranu svojho prírodného a kultúrno-historického dedičstva. Unikátne hodnoty našej krajiny sú ohrozené záujmami netransparentných finančných skupín, aroganciou moci, prekvitajúcou korupciou, ako aj pretrvávajúcou nekultúrnosťou, necitlivosťou a nevzdelanosťou. Skutočné vlastenectvo pre nás neznamená hrubý a primitívny nacionalizmus, ale pestovanie kultúrneho vzťahu ku krajine a vnímavosť voči odkazu tých, ktorí tu žili pred nami.
V tejto situácii sa osud PKO stane symbolicky významný tak pre Bratislavu ako aj pre Slovensko.
Odmietame prepadnúť pocitom dezilúzie a bezmocnosti. Sme presvedčení, že situácia ešte nie je celkom stratená. Navrhujeme preto zásadné prehodnotenie doterajšieho prístupu mesta i štátu ku komplexu Parku kultúry a oddychu v Bratislave a žiadame, aby kompetentní:
- začali rešpektovať názor tisícov Bratislavčanov a Bratislavčaniek;
- prestali hazardovať s kultúrnymi hodnotami a majetkom mesta;
- vyhlásili PKO za kultúrnu pamiatku.
Bratislava 22. januára 2010
Mikuláš Huba, geograf a environmentalista
Zuzana Kronerová, herečka
Ivan Bútora, poslanec m.č. Bratislava – Staré Mesto
K výzve sa pripojili:
Peter Breiner, hudobník
Marián Varga, hudobník
Juraj Nvota, režisér a herec
Rudolf Sikora, výtvarník a pedagóg
Zuzana Homolová, výtvarníčka a folková speváčka
František Kovár, herec
Martin M. Šimečka, spisovateľ a publicista
Jozef Lupták, violončelista
Daniel Pastirčák, básnik, esejista, výtvarník a kazateľ
Marián Slovák, herec
Anna Grusková, divadelníčka
František Guldan, výtvarník
Pavol Breier, fotograf
Stano Dančiak, herec
Vladimír Havrilla, sochár
Marian Huba, výtvarník a pedagóg
Otis Laubert, výtvarník
Branislav Líška, vysokoškolský pedagóg
Eva Matejková, herečka
Eva Guldanová, novinárka
Ivan Marton, muzikológ a hudobný producent
Zuzana Maurery, herečka a speváčka
Marta Šimečková, novinárka
Jena Šimková, fotografka
Kornélia Ríšová, environmentaliska
Kamil Procházka, novinár
Jana Juráňová, spisovateľka
Martin Bútora, sociológ
Michal Majtán, ekonóm a prognostik
Monika Hilmerová, herečka a speváčka
Alžbeta Rajterová, muzikologička
Damas Gruska, informatik a pedagóg
Matúš Jakabčic, hudobník
Martin Porubjak, dramaturg a režisér
László Szigeti, riaditeľ vydavateľstva Kalligram
Anna Daučíková, výtvarníčka
Boris Farkaš, herec
Katarína Farkašová, dramaturgička
Henrich Pifko, architekt a vysokoškolský pedagóg
Magdaléna Kvasnicová, historička umenia
Jozef Dado Nagy, moderátor a publicista
Ľubo Belák, hudobník
http://www.changenet.sk/?section=kampane&x=458811