Zachráňme PKO - patrí kultúre a občanom!

Godrova 3/b, 811 06 Bratislava ● tel./fax: 02-5441 3968

info@bao.sk ● www.bao.sk ● www.facebook.com/bao.sk

Vážený pán primátor,

týmto listom by sme chceli v mene občianskej iniciatívy Bratislava otvorene ale aj petičného výboru petície za zachovanie PKO reagovať na medializovanú iniciatívu niektorých poslancov iniciovať zmenu uznesenia za zachovanie PKO a otvoriť cestu následnému búraniu.

V prvom rade musíme konštatovať, že v Bratislave sa takto bezprecedentne likvidovali kultúrne a historické hodnoty v období socializmu. Za tejto éry stratila Bratislava viac historických pamiatok ako za bombardovania v druhej svetovej vojne. Z Bratislavy sa tak stalo nekompaktné mesto, ktoré sa do dnešných dní nedokázalo úspešne vyrovnať s týmto barbarstvom komunistických plánovačov. Je preto nepochopiteľné, že títo poslanci bez toho, aby mali jasné akékoľvek konštruktívne riešenie na vytvorenie priestorov pre kultúru a spoločenské podujatia, navrhujú búranie. Búranie je tá najjednoduchšia vec, stavanie je komplikovanejšie a náročnejšie. S tým si ale títo poslanci hlavu nelámu. Preto sa treba pýtať, kto za týmito iniciatívami stojí, prečo preferuje takúto deštrukciu a ako je v tom motivovaný.

Vašim zvolením očakávame novú dynamiku riešení a koncepčné návrhy aj v oblasti kultúry. Bratislava sa svojimi možnosťami stále posúva na kultúrnu perifériu, lebo za posledných 20 rokov postupne stratila verejné a kultúrne priestory veľmi pofidérnym spôsobom. Len v oblasti kultúry: divadlo Stoku, divadlo Astorku, Amfiteáter a PKO. Nič nové sa nevybudovalo – iba sa búralo. Vám, ako medzinárodne skúsenému človekovi asi nemusíme vysvetľovať potreby mesta v oblasti kultúry, kultúrneho turizmu či kultúrneho priemyslu. Každé západoeurópske mesto si túto oblasť obzvlášť stráži a nepretržite buduje. K tomuto fenoménu patrí aj budovanie jedinečnosti, identity, tradície či ochrana historických pamiatok. PKO je pamätihodnosť mesta a odborníci konštatovali vysokú hodnotu jeho budov a komplexu PKO ako celku. Za vyše 50 rokov svojej existencie poskytlo priestor tisíckam umelcom, státisíce divákov má na PKO len tie najlepšie spomienky, viažu ich k nemu pozitívne emócie a kultúrne zážitky. PKO predstavuje kus histórie Slovenska a pamäti nášho mesta.

Zbúranie PKO a zastavanie tohto priestoru komerčnými administratívnymi budovami či bývaním jasne poukazuje na nereflektovanie potrieb a očakávaní občanov. V prieskume verejnej mienky agentúry Focus v r. 2011 až 91 % – súhlasí  s názorom, že súčasťou nábrežného priestoru medzi River Parkom a VÚVH by malo byť kultúrne centrum celomestského významu.  Respondenti jednoznačne preferujú nastavenie lokality na oddych, relax (až 91 %) resp. na kultúru, vzdelávanie a spoločenské podujatia (89 %).Tri pätiny (59,4 %) obyvateľov Bratislavy sú za to, aby sa úplne alebo čiastočne zachovalo pôvodné PKO). Okrem toho by sa búraním potvrdil nezáujem mesta poskytovať priestory na spoločenské a kultúrne vyžitie tým, ktorí platia dane a majú právo dostávať adekvátny priestor. Mesto musí poskytovať občanom finančne primerané možnosti, inak si občania platia túto službu dva krát, raz ako daňové zaťaženie a raz v komerčnom nájme. Túto potrebu jasne dokazujú čísla, lebo v PKO v bežnom roku bolo viac ako 700 podujatí ročne, čo znamená v priemere dve za deň. Bratislava nemá žiadny porovnateľný priestor pre kultúrne a spoločenské podujatia (spolu pre cca 4000 ľudí).

Vaša doterajšia kariéra a skúsenosti poukazujú na to, že ste racionálny a pragmatický človek, ktorý sa vie orientovať v ekonomike a číslach. Správny hospodár nezbúra svoje imanie, aby nebol potom podnájomníkom v cudzom. Správny hospodár si najprv spočíta a až potom koná. Preto dnes nestojí otázka, či sa PKO niekomu páči alebo nepáči, dnes je aktuálna otázka či toto mesto má na to, aby si postavilo nové priestory, lebo cena súčasných budov PKO nie je znalecký odhad samotných budov, ale cena za ktorú sa postavia nové budovy aj s pozemkom. Riešení má PKO viac ako len búranie. Najideálnejšie je urobiť zámenu pozemkov s developerom, v kombinácii s niektorými ďalšími opatreniami a to vyhlásením stavebnej uzávery, serióznym zaregulovaním pomocou územného plánu zóny a ďalšie. Developer mediálnym tlakom vyvoláva strach uvádzaním obrovských a absurdných čísel jeho strát, pričom za PKO zaplatili v hotovosti 5 mil.€ a teraz si pýtajú 32 mil! Mesto musí tiež vyčísliť škody, ktoré mu spôsobilo zatvorené PKO, koľko financií navyše muselo mesto a jeho občania zaplatiť a koľko mesto stratilo na prenájmoch a na úrokoch zo 130 mil. korún za desať rokov, ktoré mesto nedostalo a boli určené na revitalizáciu nábrežia. Mesto sa môže aktívnou politikou územného plánovania efektívne brániť a určovať si svoje podmienky. Ako iste viete, za 10 rokov od predaja nebolo zaregulované územie územným plánom zóny aj keď to bola podmienka.

Vážený pán primátor,

              Týmto listom Vás chceme povzbudiť, aby ste vydržali vo vašich predvolebných sľuboch, že budete za zachovanie PKO pre kultúru a občanov. Sľúbili ste vypracovať koncept Dunajskej promenády aj s projektom PKO, a to sa nedá spraviť z večera do rána a ani bez aktívnej účasti verejnosti. Je preto nanajvýš potrebné, aby ste aktívne začali integrovať občanov do tohto tvorivého procesu, aby sa začali veci hýbať. Určite to ale nemôže začať búraním PKO skôr verejnou diskusiou s občanmi, ku ktorej Vás chceme týmto vyzvať. A presne opačne, takéto deštruktívne poslanecké aktivity len vzbudzujú vášne, a netreba zvlášť upozorňovať na fakt, že po zbúraní PKO by mesto stratilo podstatný vplyv a dosah na súčasné kultúrno-spoločenské využitie Dunajskej promenády.

Veríme, že PKO bude aj v budúcnosti opäť slúžiť a patriť kultúre a občanom.

Ďakujeme a očakávame Vašu skorú odpoveď.

S pozdravom

za občiansku iniciatívu Bratislava otvorene

Matej Vagač, Soňa Párnická, Ľubica Trubíniová, Hana Fábry, Katarína Šimončičová, Jakub Ďurinda

P.S.: Považujte tento list, prosím, za otvorený.

P.S.: Prikladáme dôvody a fakty za zachovanie PKO

Dôvody zachovania PKO

1. Mesto Bratislava predalo pozemky na nábreží v roku 2005 spoločnosti Henbury Development (HD) bez súťaže a pod cenu, teda nemorálne a netransparentne. Pozemky o rozlohe 30 000 m² stáli HD 281 miliónov Sk  (150 mil. Sk v hotovosti, 131 mil. Sk nefinančne, vo forme budúcej rekonštrukcie nábrežia), čo je dnešných 9,3 mil. €. HD však zaplatilo iba necelých 5 mil. eur, zvyšok vo forme zmenky. Dnes ale HD žiada od mesta finančnú náhradu za znemožnenie búrania PKO 32 mil. €, čiže 30-násobok toho, čo za pozemky pod PKO o rozlohe 6500 m² zaplatili. Toto sa nedá nazvať inak ako podvod a vydieranie.
2. Bratislava nemá za jedinečný kultúrny priestor PKO náhradu. Ročne sa tu konalo približne 700 – 800 podujatí. Sály PKO mohli poňať až cca 3200 až 4300 ľudí na ploche viac ako 3000 m². Spoločenská sála 1100 m², Estrádna sála 1281 m², Malá sála 168 m², vstupná hala 550 m². Na klubovú, krúžkovú a záujmovo-umeleckú činnosť slúžilo 8 miestností s plochou 600 m^2. V PKO sídlila mestská organizácia BKIS, v ktorej do 31. 12. 2010 pracovalo 62 stálych pracovníkov a pracovníčok v 26 miestnostiach (700 m²). Za vyše 50 rokov svojej existencie poskytlo priestor tisíckam hudobníkov, spevákov, divadelníkov či tanečníkov, osobnostiam, ktoré výrazne prispeli a prispievajú k rozvoju kultúrneho i spoločenského života. Na Slovensku snáď neexistuje iná budova, ktorou prešlo viac účastníkov kultúrnych podujatí. Sú to státisíce divákov, ktorí majú na PKO len tie najlepšie spomienky, viažu ich k nemu pozitívne emócie a kultúrne zážitky. PKO predstavuje kus histórie Slovenska a pamäti nášho mesta.
3. Likvidáciou kultúrnych priestorov sa mesto posúva na kultúrnu perifériu. Bratislava za éry socializmu  stratila viac historických pamiatok ako za bombardovania v druhej svetovej vojne. Z Bratislavy sa tak stalo nekompaktné mesto, ktoré sa do dnešných dní nedokázalo vyrovnať s týmto barbarstvom. Za posledných 20 rokov tento trend pokračuje a Bratislava len v oblasti kultúry stratila: divadlo Astorka, divadlo Stoka, amfiteáter, a aj samotné PKO, nehovoriac o pamiatkach industriálu a pod.
4. PKO je schopné generovať mestu zisk. Okrem pokrytia nákladov na vlastnú prevádzku malo PKO plusovú bilanciu hospodárenia – cca 80 000 € ročne odvádzalo do mestského rozpočtu (údaj MsZ 15. 12. 2008).
5. Objekt PKO nesie významné pamiatkové hodnoty, najmä historické, architektonické, urbanistické a spoločenské. Dokladá to okrem iných najmä výskum Pamiatkového úradu SR z roku 2010 (autorky Ing. arch. Mgr. V. Kapišinská, PhD., Mgr. M. Orosová). V rámci celoslovenského preskúmania a klasifikácie vyše 3 000 architektonických diel 20. storočia zaradili odborníci budovy PKO medzi 300 najpozoruhodnejších diel tvoriacich Register modernej architektúry Slovenska, a to do kategórie diel s vysokými hodnotami vo viacerých ohľadoch.
6. Zbúraním PKO a výstavbou Riverparku2 dôjde k privatizácii verejného priestoru, nadmernému zhusteniu zástavby a dopravy na nábreží. Nebola dodržaná územná regulácia, lebo Riverpark 1 mal mať podľa územného plánu iba 6 podlaží. Výsledok je ale taký, že má 13 – 14. Podlaží, čím „spotreboval“ hustotu a výšky ďalšej výstavby. Od roku 2005 mesto nebolo schopné obstarať územný plán zóny a požiadať príslušný stavebný úrad o stavebnú uzáveru (o stavebnú uzáveru požiadalo mesto až v októbri 2014).
7. PKO nie je v zdevastovanom stave, ako sa to niekedy tendenčne uvádza. Objekt je funkčný a zo stavebného hľadiska zdravý a v poriadku. Dojem zanedbania vytvára najmä neupravené okolie, ktoré je možné (a nutné) skultúrniť nezávisle od PKO.
8. Väčšina obyvateľov Bratislavy si želá zachovanie PKO. Petíciu za zachovanie PKO podpísalo osobne 3885 občanov, elektronicky ju podporilo ďalších 5600 ľudí. Výzvu na záchranu PKO podpísalo viac ako 300 dôležitých osobností kultúrneho, vedeckého a spoločenského života. V prieskume verejnej mienky agentúry Focus v r. 2011 až 91 % – súhlasí  s názorom, že súčasťou nábrežného priestoru medzi River Parkom a VÚVH by malo byť kultúrne centrum celomestského významu.  Respondenti jednoznačne preferujú nastavenie lokality na oddych, relax (až 91 %), resp. na kultúru, vzdelávanie a spoločenské podujatia (89 %).Tri pätiny (59,4 %) obyvateľov Bratislavy sú za to, aby sa úplne alebo čiastočne zachovalo pôvodné PKO.