Zachráňme PKO - patrí kultúre a občanom!

Vážená bratislavská verejnosť,

pohár trpezlivosti s chorým vývojom nášho mesta, ktorý sa plnil dlhé roky, pretiekol. Tou povestnou poslednou kvapkou bolo vyčíňanie investora HD, predĺženej ruky Ja a Ty - finančnej skupiny smutne známej zničením časti nábrežia pri PKO (River Park), ale aj cenných častí Tatier či ďalšími kauzami a záhadnými transakciami.

Bezmála 20 rokov po tom, ako sa nám podarilo pokojnou cestou odstrániť totalitný režim a začať budovať demokratickú, občiansku spoločnosť, je správanie sa niektorých investorov, developerov, ale aj časti predstaviteľov mestskej a miestnej samosprávy nielen neprípustné, ale je aj otvorenou urážkou všetkých slušných ľudí. Tak, ako sme sa odmietli mlčky prizerať neudržateľnému vývoju mesta i štátu pred dvoma desaťročiami, tak isto to musíme urobiť dnes! Vtedy i dnes o osudoch ľudí  a ich mesta chce absolutisticky rozhodovať malá skupina ľudí bez charakteru, intelektu, vkusu a morálky. Vtedy i dnes to bolo  na úkor absolútnej väčšiny nás – obyvateľov tohto mesta. Ani vtedy, ani dnes sa na názor bežného občana, obyvateľa Bratislavy, nik nepýtal. Iste, raz za štyri roky máme voľby, ale aj tie sú vo veľkých mestách, kde nie je dosť možností spoznať skutočne nezávislých, schopných a poctivých kandidátov, takmer úplne v réžii veľkých strán. Namiesto nenávidenej prednovembrovej „vlády jednej strany“ tu teraz máme „vládu dvoch-troch strán“. Výsledok je ten, že väčšina voličov na komunálnej úrovni dospieva k presvedčeniu, že „nie je koho voliť“ a komunálnych volieb sa jednoducho nezúčastňuje. A tak legitimita zvolených zástupcov sa stáva iluzórnou. Väčšina z nich po zasadnutí do poslaneckých lavíc dáva skeptickému (ne)voličovi za pravdu. Jeho potreby i verejne vyslovené názory takýchto falošných zástupcov ľudu jednoducho nezaujímajú, alebo ak, tak len týždeň-dva pred voľbami.

Na rozdiel od čias spred Novembra 1989 nám tu navyše pribudol ďalší „chorý prvok na scéne“: skupina vplyvných podnikateľov, ktorí sa záhadne dostali k obrovskému majetku a vplyvu: investorov či tzv. developerov.

Tí sa - česť výnimkám - správajú k verejným priestorom, ktoré majú slúžiť všetkým, ako k dobytému nepriateľskému územiu, ako k niečomu, čo môžu beztrestne terorizovať, na čom môžu do sýtosti parazitovať a o čom môžu neobmedzene rozhodovať bez ohľadu na vôľu, názory a potreby dotknutej verejnosti. Keďže väčšina novodobých „podnikateľov“ a investorov je na Slovensku na veľmi nízkej kultúrnej, estetickej, intelektuálnej a etickej úrovni (pozri výstižné označenie „finanční žraloci“), podľa toho sa aj správa. V bezohľadnej honbe za ziskom rúbe nielen jednotlivé stromy, ale celé parky, okupuje ulice i námestia, zalieva prírodu do betónu, premieňa starodávne vinohrady a záhrady nad mestom na nevzhľadné staveniská, búra vzácne technické a iné pamiatky, berie ľuďom výhľady, malebné zákutia, miesta oddychu,  znehodnocuje siluetu mesta i nábrežie. Skrátka, ničí jednu duchovnú prírodnú, historickú či estetickú hodnotu prostredia za druhou a robí z Bratislavy – sídla s veľkým potenciálom -  nevzhľadné, neútulné, rozhárané, hektické a nefungujúce mesto so stále nižšou a nižšou kvalitou života. Spoločenskí vedci nazvali tento proces po vzore genocídy výstižne: urbicída.

Tí, čo vyššie uvedené zlo páchajú, môžu tak robiť len preto, lebo im to zámerne deravé právne normy, ale aj príslušné orgány samosprávy a štátnej správy dovolia. Ale robia to aj preto, lebo sa spoliehajú, že verejnosť, unavená z množstva predchádzajúcich prehratých zápasov, im to rezignovane bude tolerovať.

A hranica prípustnej arogancie, hranica možného, sa posúva stále ďalej a ďalej. A tak to, čo by nebolo možné ešte pred desiatimi rokmi, to už pred piatimi rokmi možné bolo. A to, čo by nebolo možné ešte pre piatimi rokmi, to je možné dnes. A  naše vlastné mesto nám mizne pred očami a ten proces pripomína živelnú pohromu. S tým podstatným rozdielom, že zodpovednosť za túto pohromu nesú konkrétni ľudia, ktorých ďalej nemôžme - vo vlastnom záujme i v záujme našich detí - tolerovať!

A už definitívne nie po tom, čo sa stalo v utorok, 14. apríla 2009, lebo to prekonalo všetky doterajšie prejavy arogancie. Ak sme doteraz prirovnávali počínanie investorov v Bratislave k teroristom, mysleli sme to viac-menej obrazne. V poveľkonočný utorok sa tento pomyselný teror zmenil na teror skutočný. Kým dosiaľ išlo „len“ o znehodnocovanie prostredia a životov ľudí, 14. apríla došlo priamo k chladnokrvnému ohrozeniu ich zdravia a životov.

Nik z nás, kto ešte celkom nestratil pud sebazáchovy, nemôže v tejto situácii mlčať. Mlčiaca väčšina slušných ľudí sa musí prejaviť.

Občianska verejnosť sa opäť musí postaviť na odpor voči násiliu, lebo inak si nezaslúži iné označenie ako stádo.

Aby bolo jasné. Toto vyhlásenie nie je namierené proti všetkým podnikateľom a politikom. Naopak, to čo sa momentálne deje v Bratislave, neškodí nikomu viac, ako práve slušným ľuďom z ich radov, lebo ich pripravuje o dôveryhodnosť, bez ktorej sa podnikateľ ani politik v demokratickom prostredí nezaobíde. 

Bratislavský Park kultúry a oddychu je symbolom. V prvom rade pozitívnym, o čom svedčia už dnes tisíce vyjadrení ľudí, ktorí tu obrazne povedané strávili mladosť: na tanečných, zábavách, koncertoch, v záujmových krúžkoch, ale aj na svojpomocných brigádach, keď sa PKO stavalo... Sú medzi nimi stovky umelcov: Radošinci, džezmeni, skvelí tanečníci...

V poslednom čase sa však kauza PKO stala aj symbolom niečoho úplne opačného, politickej nezodpovednosti, arogancie voči vlastným spoluobčanom, násilia voči hodnotám, do neba volajúcej drzosti a prejavov vydieračstva najhrubšieho zrna.

Ktorý z týchto dvoch symbolov prenecháme budúcim generáciám obyvateľov a návštevníkov Bratislava? Vhodnou chvíľou na našu odpoveď je najbližšia streda, 22. apríla, kedy si celý svet pripomína Deň Zeme.

V Bratislave napríklad na happeningu pred vchodom do PKO o 17.00

alebo na Deň otvorených dverí primátora 25.4.2009.

Verím, že nesklameme sami seba, ani svoje deti a vnúčatá.

V nádeji, že dobrá vôľa, slušnosť, solidarita a záujem o veci verejné u nás ešte žijú

Občan Mikuláš Huba

(spoluautor Bratislavy/nahlas,

ktorý sa angažuje v Iniciatíve Bratislava otvorene)