Podozrivé praktiky Pamiatkového úradu SR
PKO – patrí kultúre a občanom
Nie je PKO kultúrna pamiatka?
Podozrivé praktiky Pamiatkového úradu SR
Bratislava, 21. 7. 2010 (BAO) – Pamiatkový úrad SR (PÚ) vydal vyjadrenie, že nezačne správne konanie vo veci vyhlásenia PKO za národnú kultúrnu pamiatku (NKP). Rozhodnutie je oficiálnou reakciou na opakovaný podnet občianskych aktivistov a aktivistiek iniciatívy Bratislava otvorene (BAO) a MV SZOPK zo začiatku tohto roku. Podľa názoru BAO je proces posudzovania podnetu aj prístup PÚ na čele s riaditeľkou Katarínou Kosovou podozrivý, netransparentný a pripomína skôr praktiky minulého režimu ako demokratické postupy. Prekvapilo nás, že PÚ neplánuje začať správne konanie napriek silnej vôli širokej verejnosti zachovať PKO i vopred avizovaným ponukám spolupráce od iniciatívy BAO a jej odborných spolupracovníkov.
PÚ sa vo svojom vyjadrení odvoláva na odbornú obec špecialistov na architektúru, pričom nie je ochotný zverejniť ich konkrétne mená. Návrh BAO pritom verejne podporilo niekoľko významných odborníkov, ktorí sú za zachovanie PKO. (okrem iného napríklad príloha: Podporné stanovisko na vyhlásenie nehnuteľností budov PKO v Bratislave za národnú kultúrnu pamiatku. STU FA, Ústav dejín a teórie architektúry a obnovy pamiatok 24.1.2008)
Ďalej PÚ uvádza, že necitlivé rekonštrukcie postupne degradovali objekt už len na „torzo torza“ a tým sa stratili pamiatkové hodnoty hodné ochrany. Takéto konštatovanie od inštitúcie profesionálnej pamiatkovej ochrany je nepochopiteľné až zarážajúce. Súčasťou obnovy pamiatok je hľadanie stratených súčastí (i súvislostí) a reštaurovanie či rekonštrukcia pôvodných objektov, čoho výsledkom je obnovený celok – pamiatka. S takýmto zvláštnym prístupom by napr. z ruiny Bratislavského hradu dnes bola len hŕba skál. Práve vďaka úplne inému prístupu k pamiatkam, ako dnes prezentuje PÚ, je obnovený hrad symbolom Bratislavy a celého Slovenska.
PÚ argumentuje aj právnym stavom. Vydanie búracieho povolenia ešte neznamená, že profesionálny pamiatkár by mal rezignovať na pamiatkové hodnoty PKO. Práve naopak, budova neodôvodnene určená na zbúranie sa dá zachrániť jej vyhlásením za pamiatku. Profesionálny pamiatkár či pamiatkárka by to mal/mala mať na zreteli. Osobitne v prípade, ak zachovanie PKO žiadajú tisíce občanov a občianok vrátane významných osobností, a v neposlednom rade keď iní nezávislí profesionálni pamiatkári v PKO hodnoty vidia.
Pri prvom podnete BAO v roku 2008 pani riaditeľka Kosová takticky odsunula začatie procesu s odôvodnením, že počká na závery vedeckej konferencie, ktorá mala zadefinovať okruhy pamiatkových hodnôt slovenskej architektúry 50. a 60. rokov 20. storočia a ich pamiatkovej ochrany. V októbri 2008 medzinárodná vedecká konferencia vo svojich záveroch jednoznačne stanovila potrebu a naliehavosť ochrany tejto architektúry rovnakým spôsobom ako u tradičnej pamiatkovej ochrany (Závery a odporúčania, 2. 10. 2008, Nitra). Toto mal byť signál pre PÚ na začatie systematického výskumu hodnôt komplexu PKO. Očakávali sme, že štátom platení pamiatkári spustia zákonný proces, začnú podnikať kroky, ktoré rozprúdia verejnú diskusiu o hodnotách PKO aj ich odborné overovanie, stanovia expertné komisie a umožnia odbornej a občianskej verejnosti zapojiť sa do tohto procesu.
Žiaľ, PÚ na čele s pani riaditeľkou Kosovou neurobil očakávané kroky pre zaradenie PKO medzi NKP. Po dvoch rokoch, v januári 2010 sme preto podali opätovný podnet na vyhlásenie PKO za NKP. Okrem iného sme pani riaditeľku požiadali v zmysle zákona č. 211/2000 Z.z., aby poskytla informácie o celom procese posudzovania. Keďže odpoveď PÚ bola nejasná a nekonkrétna, v marci 2010 sme opäť požiadali o ďalšie informácie k PKO. Chceli sme vedieť, kedy a kto o návrhu na NKP rokoval, kto sú členovia komisií, žiadali sme kópie zápisníc, dôvodových správ, záverov a pod. Chceli sme, aby bol celý proces transparentný, aby úzka skupina štátnych úradníkov a úradníčok neprijímala kabinetné rozhodnutia a aby sa odbúrali podozrenia z korupcie či netransparentných prepojení a konfliktu záujmov. Stačí totiž, ak členovia takýchto komisií sú zároveň zamestnaní v danej inštitúcii – rozhodovanie už potom nemusí byť úplne slobodné, môže skôr sledovať interné záujmy vedenia inštitúcie, a nie verejný záujem.
Reakciou PÚ zo 7. mája sa naše obavy začali napĺňať. Z odpovedí PÚ vidno, že za dva roky vo veci nášho podania podnikol len minimum a neposkytol nám informácie o svojich aktivitách.
Opätovne sme upozorňovali pani riaditeľku Kosovú, aby proces otvorila aj pre externých odborníkov a odborníčky (FA STU, SAV a i.), aby zorganizovala seminár k problematike PKO a začala komunikovať s občianskou verejnosťou, keďže petíciu za zachovanie PKO podpísalo viac ako 10 000 ľudí a vyše 300 osobností kultúrneho, vedeckého a spoločenského života (/clanky/osobnosti-podporuju-zachranu-pko.html/zoznam-osobnosti_-ktore-podpisali-peticiu-za-zachovanie-pko-pre-kulturu-v-bratislave ). Zase sme sa dočkali len formálnej odpovede, nezáujmu o iných odborníkov a ignorovanie vôle verejnosti i ponuky na spoločné stretnutie a diskusiu. Takýto prístup v časoch demokratickej spoločnosti považujeme za absurdný, nekompetentný a škodlivý.
Takýto prístup PÚ SR zastúpený pani riaditeľkou Kosovou nie je ojedinelý. Už niekoľko rokov upozorňujú odborníci, občania, aktivisti na ľahostajný prístup k likvidácii industriálneho dedičstva, k nezmyselnému zužovaniu mestských pamiatkových zón či neochote podporiť obnovu bratislavského Podhradia. Myslíme si, že zmena by bola viac ako očakávaná!
Ďalšie informácie:
Katarína Šimončičová - 0902 112 417, tel./fax 5441 3968, mvszopk@internet.sk
Ľubica Trubíniová - 0905 271 888, trubiniova@oad.sk
Matej Vagač
Soňa Párnická
Mikuláš Huba
Ivan Bútora – 0907 17 50 43, ibutora@atlas.sk
Prílohy:
2. Odpoveď PÚ k podnetu na vyhlásenie PKO za národnú kultúrnu pamiatku z 22.6.2010