Zachráňme PKO - patrí kultúre a občanom!

BAO posiela otvorený list primátorovi Nesrovnalovi.

Bratislava, 17. 02. 2015 (BAO) – Občianski aktivisti a aktivistky z iniciatívy Bratislava otvorene sú zaskočení medializovanou iniciatívou štyroch poslancov k búraniu PKO. Existuje množstvo relevantných a nevyvrátiteľných dôvodov (viď príloha), prečo je nanajvýš potrebné, aby sa majetok mesta – komplex sál PKO – opäť revitalizoval a aj naďalej slúžil mestu, teda občanom a kultúre.

Táto poslanecká iniciatíva neháji záujem občanov, ktorí im dali mandát, ale zrejme záujmy developera - spoločnosti Henbury Development (HD) ktorá je blízka skupine J&T. Je čudné a podozrivé, že títo poslanci neprišli za posledné štyri roky s konštruktívnym návrhom ako vyriešiť zatvorené PKO, a ako svoje prvé kroky navrhujú búranie bez akéhokoľvek alternatívneho návrhu. „Existuje v tomto meste vízia starostlivosti o kultúru a pamiatky, keď sa za posledných 20 rokov verejné a kultúrne priestory systematicky likvidujú?“ (divadlo Stoka, divadlo Astorka, amfiteáter a na rade je PKO?) – pýta sa Matej Vagač, občiansky aktivista iniciatívy Bratislava otvorene. Ďalej konštatoval:„je to podozrivé práve preto, lebo títo poslanci dobre vedia, že ak sa zbúrajú mestské budovy PKO, tak na súkromných pozemkoch už bude rozhodovať ich majiteľ a mesto stratí dosah aj na súčasné kultúrno-spoločenské využitie Dunajskej promenády“.

Dnes nestojí otázka, či sa PKO niekomu páči alebo nepáči, podstatné je, že mesto nemá za PKO náhradu a navyše, PKO môže generovať mestu zisk. Súčasná cena budov PKO nie je ich znalecký odhad, ale cena, za ktorú sa postavia nové budovy aj s pozemkom, pričom sa odborníci zhodujú na vysokých pamiatkových hodnotách, ktoré sú nevyčísliteľné. Netreba sa nechať zastrašiť a vydierať žalobami o fiktívnych 32 miliónov Eur, pretože to je cca tridsaťnásobok hodnoty, za ktorú HD pozemok pod PKO netransparentne získalo. Dotknutým poslancom pripomíname, že väčšina obyvateľov Bratislavy je za zachovanie PKO a za to, aby sa z tohto územia stalo kultúrne centrum celomestského významu a nie ďalší súkromný developerský projekt s luxusnými bytmi. Dôkazom, že PKO treba zachovať je aj výsledok workshopov, verejných diskusii, deliberačného fóra v roku 2011, ktoré sa k PKO uskutočnili s občanmi a odborníkmi a rovnako prieskum verejnej mienky. BAO je presvedčené, že najideálnejšie je urobiť zámenu pozemkov s developerom, v kombinácii s niektorými ďalšími opatreniami: vyhlásením stavebnej uzávery, serióznym zaregulovaním pomocou územného plánu zóny a ďalšie.

Preto sa BAO obrátilo otvoreným listom na nového primátora, aby zaujal principiálny postoj k tejto kauze tak, ako za posledné štyri roky, keď bol poslancom a aby naplnil predvolebné sľuby o zachovaní PKO pre kultúru a občanov. Takisto BAO žiada vyčísliť škody, ktoré Bratislave spôsobilo zatvorené PKO, zničené zariadenie PKO, koľko financií navyše muselo mesto a jeho občania zaplatiť a koľko mesto stratilo na prenájmoch a na úrokoch zo 130 mil. korún za desať rokov, ktoré mesto nedostalo a boli určené na revitalizáciu nábrežia.

Prílohy:

List primátorovi Ivovi Nesrovnalovi  BAO_list_primátor_PKO_150217_final.do

Dôvody zachovania PKO

Ďalšie informácie:                Iniciatíva Bratislava otvorene

Katarína Šimončičová – 0902 112 417, mvszopk@internet.sk

Matej Vagač – matej.vagac@gmail.com

Ľubica Trubíniová – 0905 271 888, trubiniova@odz.sk

Jakub Ďurinda – jakub.durinda@centrum.sk

Hana Fábry – hana.museion@gmail.com

Dôvody zachovania PKO

1. Mesto Bratislava predalo pozemky na nábreží v roku 2005 spoločnosti Henbury Development (HD) bez súťaže a pod cenu, teda nemorálne a netransparentne. Pozemky o rozlohe 30 000 m² stáli HD 281 miliónov Sk  (150 mil. Sk v hotovosti, 131 mil. Sk nefinančne, vo forme budúcej rekonštrukcie nábrežia), čo je dnešných 9,3 mil. €. HD však zaplatilo iba necelých 5 mil. eur, zvyšok vo forme zmenky. Dnes ale HD žiada od mesta finančnú náhradu za znemožnenie búrania PKO 32 mil. €, čiže 30-násobok toho, čo za pozemky pod PKO o rozlohe 6500 m² zaplatili. Toto sa nedá nazvať inak ako podvod a vydieranie.
2. Bratislava nemá za jedinečný kultúrny priestor PKO náhradu. Ročne sa tu konalo približne 700 – 800 podujatí. Sály PKO mohli poňať až cca 3200 až 4300 ľudí na ploche viac ako 3000 m². Spoločenská sála 1100 m², Estrádna sála 1281 m², Malá sála 168 m², vstupná hala 550 m². Na klubovú, krúžkovú a záujmovo-umeleckú činnosť slúžilo 8 miestností s plochou 600 m^2. V PKO sídlila mestská organizácia BKIS, v ktorej do 31. 12. 2010 pracovalo 62 stálych pracovníkov a pracovníčok v 26 miestnostiach (700 m²). Za vyše 50 rokov svojej existencie poskytlo priestor tisíckam hudobníkov, spevákov, divadelníkov či tanečníkov, osobnostiam, ktoré výrazne prispeli a prispievajú k rozvoju kultúrneho i spoločenského života. Na Slovensku snáď neexistuje iná budova, ktorou prešlo viac účastníkov kultúrnych podujatí. Sú to státisíce divákov, ktorí majú na PKO len tie najlepšie spomienky, viažu ich k nemu pozitívne emócie a kultúrne zážitky. PKO predstavuje kus histórie Slovenska a pamäti nášho mesta.
3. Likvidáciou kultúrnych priestorov sa mesto posúva na kultúrnu perifériu. Bratislava za éry socializmu  stratila viac historických pamiatok ako za bombardovania v druhej svetovej vojne. Z Bratislavy sa tak stalo nekompaktné mesto, ktoré sa do dnešných dní nedokázalo vyrovnať s týmto barbarstvom. Za posledných 20 rokov tento trend pokračuje a Bratislava len v oblasti kultúry stratila: divadlo Astorka, divadlo Stoka, amfiteáter, a aj samotné PKO, nehovoriac o pamiatkach industriálu a pod.
4. PKO je schopné generovať mestu zisk. Okrem pokrytia nákladov na vlastnú prevádzku malo PKO plusovú bilanciu hospodárenia – cca 80 000 € ročne odvádzalo do mestského rozpočtu (údaj MsZ 15. 12. 2008).
5. Objekt PKO nesie významné pamiatkové hodnoty, najmä historické, architektonické, urbanistické a spoločenské. Dokladá to okrem iných najmä výskum Pamiatkového úradu SR z roku 2010 (autorky Ing. arch. Mgr. V. Kapišinská, PhD., Mgr. M. Orosová). V rámci celoslovenského preskúmania a klasifikácie vyše 3 000 architektonických diel 20. storočia zaradili odborníci budovy PKO medzi 300 najpozoruhodnejších diel tvoriacich Register modernej architektúry Slovenska, a to do kategórie diel s vysokými hodnotami vo viacerých ohľadoch.
6. Zbúraním PKO a výstavbou Riverparku2 dôjde k privatizácii verejného priestoru, nadmernému zhusteniu zástavby a dopravy na nábreží. Nebola dodržaná územná regulácia, lebo Riverpark 1 mal mať podľa územného plánu iba 6 podlaží. Výsledok je ale taký, že má 13 – 14. Podlaží, čím „spotreboval“ hustotu a výšky ďalšej výstavby. Od roku 2005 mesto nebolo schopné obstarať územný plán zóny a požiadať príslušný stavebný úrad o stavebnú uzáveru (o stavebnú uzáveru požiadalo mesto až v októbri 2014).
7. PKO nie je v zdevastovanom stave, ako sa to niekedy tendenčne uvádza. Objekt je funkčný a zo stavebného hľadiska zdravý a v poriadku. Dojem zanedbania vytvára najmä neupravené okolie, ktoré je možné (a nutné) skultúrniť nezávisle od PKO.
8. Väčšina obyvateľov Bratislavy si želá zachovanie PKO. Petíciu za zachovanie PKO podpísalo osobne 3885 občanov, elektronicky ju podporilo ďalších 5600 ľudí. Výzvu na záchranu PKO podpísalo viac ako 300 dôležitých osobností kultúrneho, vedeckého a spoločenského života. V prieskume verejnej mienky agentúry Focus v r. 2011 až 91 % – súhlasí  s názorom, že súčasťou nábrežného priestoru medzi River Parkom a VÚVH by malo byť kultúrne centrum celomestského významu.  Respondenti jednoznačne preferujú nastavenie lokality na oddych, relax (až 91 %), resp. na kultúru, vzdelávanie a spoločenské podujatia (89 %).Tri pätiny (59,4 %) obyvateľov Bratislavy sú za to, aby sa úplne alebo čiastočne zachovalo pôvodné PKO.