Zachráňme PKO - patrí kultúre a občanom!

PKO: Zaujímajú primátora Nesrovnala názory verejnosti?

Bratislava, 22. 11. 2015 (BAO) – Občianski aktivisti a aktivistky z iniciatívy Bratislava otvorene s prekvapením zisťujú, že primátor Nesrovnal začal používať podobné praktiky ako za neslávnych čias exprimátora Ďurkovského. Opäť sa informuje verejnosť o päť minút 12 – čiže v podstate o nej bez nej. Vo štvrtok 19. 11. 2015 sa podvečer na webe mesta zrazu objavila pozvánka na verejnú prezentáciu investičného zámeru k PKO, ktorá sa bude konať už v utorok 24. 11. 2015 o 10:00 hod v Zrkadlovej sieni Primaciálneho paláca. Široká občianska a odborná verejnosť sa má teda o nej dozvedieť za štyri dni, z toho dva víkendové. Čerešničkou na tejto pomyselnej torte absurdity je fakt, že verejná prezentácia developerovho návrhu na riešenie problému, ktorý dlhé roky ťaží verejnosť i hlavné mesto, sa bude konať o 10:00 hodine dopoludnia, čiže v čase, kedy je 99 % relevantnej verejnosti (vrátane mnohých poslancov a poslankýň) v práci. „To si naozaj primátor Nesrovnal robí z nás prvoaprílové žarty? Naozaj si myslí, že PKO už verejnosť nezaujíma? Komu je tá prezentácia vlastne určená?“ pýta sa Matej Vagač z občianskej iniciatívy Bratislava otvorene.

Občianski aktivisti a aktivistky upozorňujú, že takáto školácka chyba by sa primátorovi Nesrovnalovi nemala stať, lebo nie je v samospráve prvý rok. Musí dobre vedieť, že ak chce naozaj poznať názor verejnosti, ak chce viesť skutočný dialóg a ctiť si demokratické samosprávne princípy vrátane participácie, teda účasti verejnosti na rozhodovaní, musí dodržiavať základné pravidlá komunikácie. V prvom rade by si mal najprv vypočuť občanov, zistiť ich potreby a prezentovať verejný záujem mesta. Až na základe takýchto mapovacích a informačných procesov sa plánuje a tvorí návrh, ktorý sa následne vyhodnocuje s odbornou a laickou verejnosťou na základe čoho sa spracuje výsledný podklad pre riešenie daného územia. Samozrejme, že k takémuto transparentnému procesu treba dať spracovať relevantné podklady ako napríklad dopravno – kapacitné posúdenie celého nábrežia, územný plán zóny a pod.

V strohej pozvánke na webe mesta (http://www.bratislava.sk/patova-situacia-s-pko-neprospieva-mestu-ani-bratislavcanom/d-11049786/p1=11049953) sa možno dočítať iba veľmi všeobecné, nič nehovoriace informácie: že primátor hľadá konštruktívny kompromis, že je na dobrej ceste a pod. Okrem iného hľadá nové impulzy na rozvíjanie hodnotného mestského územia. Na mieste je ale otázka, prečo potom v prvom rade neplní uznesenia mestského zastupiteľstva a neobstaráva územný plán zóny, ktorý by zareguloval územie? Práve proces tvorby ÚPZ, popri seriózne organizovanej verejnej diskusii, poskytuje najlepší priestor na nachádzanie rôznych rozvojových impulzov, a to zaangažovaním odborných inštitúcií aj širokej občianskej verejnosti. Prečo mesto nevyhlási stavebnú uzáveru do ukončenia obstarávania územného plánu zóny, tak ako požadujú dokonca až tri uznesenia mestského zastupiteľstva? Prečo sa nepostupuje štandardným zákonným spôsobom, pri ktorom sa môžu zosúladiť potreby mesta, občanov a ďalších subjektov v území?

Iniciatíva Bratislava otvorene ďalej upozorňuje, že limitujúcim faktorom výstavby na dunajskom nábreží je doprava a kapacita cestnej komunikácie. Prečo sa najprv neurobí dopravno-kapacitné posúdenie celého územia, aby boli zrejmé (známe) exaktné údaje únosnosti územia? Je to primátorov zámer tieto veci neobstarávať?

„V tomto smere len pripomíname, že už 17. 2. 2015 sme primátorovi poslali otvorený list, kde sme ho na tieto skutočnosti upozornili a vyzvali k aktívnej činnosti v záujme zákonného spôsobu zaregulovania územia, na ktorý sme doteraz nedostali odpoveď. Je neuveriteľné, že ešte aj po toľkých rokoch od novembra 1989 sa musia občania všetkými silami dožadovať seriózneho informovania a zapájania verejnosti, ba dokonca plnenia dávno schválených uznesení zastupiteľstva,“ dodáva Katarína Šimončičová z občianskej iniciatívy Bratislava otvorene a poslankyňa mestského zastupiteľstva.

Súčasný spôsob, aký primátor zvolil pri informovaní o možnom riešení verejného majetku PKO, sa nápadne podobá tomu, ako prišli občania tohto mesta o svoj „pekáč“ za čias Ďurkovského. Pred 10 rokmi verejnosť ani netušila o predaji pozemkov pod PKO, nikto z občanov Bratislavy nevedel, že predajom pozemkov prídu o užívanie PKO, nikto sa ich nepýtal. Pritom sa kupujúci developer zaviazal uzatvoriť zmluvu o prenájme pozemkov za 1 Sk ročne a umožniť verejnosti prístup ku všetkým stavbám vo vlastníctve hlavného mesta SR Bratislavy. Pred 5 rokmi exprimátor Ďurkovský dal vypratať PKO bez akejkoľvek náhrady pre verejnosť, nepýtal sa občanov ani poslancov, znemožnil a uzatvoril používanie PKO na kultúrne a spoločenské akcie.

Príloha: List primátorovi Ivovi Nesrovnalovi zo 17. 2. 2015

               Dôvody zachovania PKO

Ďalšie informácie:                Iniciatíva Bratislava otvorene

Katarína Šimončičová – 0902 112 417, mvszopk@internet.sk

Matej Vagač – matej.vagac@gmail.com

Ľubica Trubíniová – trubiniova@odz.sk

Jakub Ďurinda – jakub.durinda@centrum.sk

Hana Fábry – hana.museion@gmail.com

Dôvody zachovania PKO

1. Mesto Bratislava predalo pozemky na nábreží v roku 2005 spoločnosti Henbury Development (HD) bez súťaže a pod cenu, teda nemorálne a netransparentne. Pozemky o rozlohe 30 000 m² stáli HD 281 miliónov Sk  (150 mil. Sk v hotovosti, 131 mil. Sk nefinančne, vo forme budúcej rekonštrukcie nábrežia), čo je dnešných 9,3 mil. €. HD však zaplatilo iba necelých 5 mil. eur, zvyšok vo forme zmenky. Dnes ale HD žiada od mesta finančnú náhradu za znemožnenie búrania PKO 32 mil. €, čiže 30-násobok toho, čo za pozemky pod PKO o rozlohe 6500 m² zaplatili. Neuveriteľné počítanie zisku a strát...
2. Bratislava nemá za jedinečný kultúrny priestor PKO náhradu. Ročne sa tu konalo približne 700 – 800 podujatí. Sály PKO mohli poňať až cca 3200 až 4300 ľudí na ploche viac ako 3000 m². Spoločenská sála 1100 m², Estrádna sála 1281 m², Malá sála 168 m², vstupná hala 550 m². Na klubovú, krúžkovú a záujmovo-umeleckú činnosť slúžilo 8 miestností s plochou 600 m^2. V PKO sídlila mestská organizácia BKIS, v ktorej do 31. 12. 2010 pracovalo 62 stálych pracovníkov a pracovníčok v 26 miestnostiach (700 m²). Za vyše 50 rokov svojej existencie poskytlo priestor tisíckam hudobníkov, spevákov, divadelníkov či tanečníkov, osobnostiam, ktoré výrazne prispeli a prispievajú k rozvoju kultúrneho i spoločenského života. Na Slovensku snáď neexistuje iná budova, ktorou prešlo viac účastníkov kultúrnych podujatí. Sú to státisíce divákov, ktorí majú na PKO len tie najlepšie spomienky, viažu ich k nemu pozitívne emócie a kultúrne zážitky. PKO predstavuje kus histórie Slovenska a pamäti nášho mesta.
3. Likvidáciou kultúrnych priestorov sa mesto posúva na kultúrnu perifériu. Bratislava za éry socializmu  stratila viac historických pamiatok ako za bombardovania v druhej svetovej vojne. Z Bratislavy sa tak stalo nekompaktné mesto, ktoré sa do dnešných dní nedokázalo vyrovnať s týmto barbarstvom. Za posledných 20 rokov tento trend pokračuje a Bratislava len v oblasti kultúry stratila: divadlo Astorka, divadlo Stoka, amfiteáter, a aj samotné PKO, nehovoriac o pamiatkach industriálu a pod.
4. PKO je schopné generovať mestu zisk. Okrem pokrytia nákladov na vlastnú prevádzku malo PKO plusovú bilanciu hospodárenia – cca 80 000 € ročne odvádzalo do mestského rozpočtu (údaj MsZ 15. 12. 2008).
5. Objekt PKO nesie významné pamiatkové hodnoty, najmä historické, architektonické, urbanistické a spoločenské. Dokladá to okrem iných najmä výskum Pamiatkového úradu SR z roku 2010 (autorky Ing. arch. Mgr. V. Kapišinská, PhD., Mgr. M. Orosová). V rámci celoslovenského preskúmania a klasifikácie vyše 3 000 architektonických diel 20. storočia zaradili odborníci budovy PKO medzi 300 najpozoruhodnejších diel tvoriacich Register modernej architektúry Slovenska, a to do kategórie diel s vysokými hodnotami vo viacerých ohľadoch.
6. Zbúraním PKO a výstavbou Riverparku2 dôjde k privatizácii verejného priestoru, nadmernému zhusteniu zástavby a dopravy na nábreží. Nebola dodržaná územná regulácia, lebo Riverpark 1 mal mať podľa územného plánu iba 6 podlaží. Výsledok je ale taký, že má 13 – 14. podlaží, čím „spotreboval“ hustotu a výšky ďalšej výstavby. Od roku 2005 mesto nebolo schopné obstarať územný plán zóny a požiadať príslušný stavebný úrad o stavebnú uzáveru (o stavebnú uzáveru požiadalo mesto až v októbri 2014).
7. PKO nie je v zdevastovanom stave, ako sa to niekedy tendenčne uvádza. Objekt je funkčný a zo stavebného hľadiska zdravý a v poriadku. Dojem zanedbania vytvára najmä neupravené okolie, ktoré je možné (a nutné) skultúrniť nezávisle od PKO.
8. Väčšina obyvateľov Bratislavy si želá zachovanie PKO. Petíciu za zachovanie PKO podpísalo osobne 3885 občanov, elektronicky ju podporilo ďalších 5600 ľudí. Výzvu na záchranu PKO podpísalo viac ako 300 dôležitých osobností kultúrneho, vedeckého a spoločenského života. V prieskume verejnej mienky agentúry Focus v r. 2011 až 91 % – súhlasí  s názorom, že súčasťou nábrežného priestoru medzi River Parkom a VÚVH by malo byť kultúrne centrum celomestského významu.  Respondenti jednoznačne preferujú nastavenie lokality na oddych, relax (až 91 %), resp. na kultúru, vzdelávanie a spoločenské podujatia (89 %).Tri pätiny (59,4 %) obyvateľov Bratislavy sú za to, aby sa úplne alebo čiastočne zachovalo pôvodné PKO.