Zachráňme PKO - patrí kultúre a občanom!

Odborníci upozorňujú na nutnosť koncepčného riešenia nábrežia

Bratislava, 17. 3. 2011 (BAO) - Pre ďalší osud nábrežia PKO bude kľúčové, ako sa k riešeniu súčasnej zložitej situácie postaví v prvom rade samospráva Bratislavy. Odborníčky a odborníci na architektúru, urbanizmus a pamiatky upozorňujú, že problematiku PKO je nutné riešiť v kontexte celého nábrežia. K riešeniu treba podľa nich pristupovať koncepčne, s dobrým poznaním tohto cenného verejného priestoru a najmä so zohľadnením hodnôt, ktoré PKO predstavuje a funkcií, ktoré má napĺňať. Kvalitné koncepčné riešenie tohto exponovaného územia je nevyhnutné, ak chce Bratislava rozvinúť svoj mestotvorný potenciál i potenciál centra cestovného ruchu.

V nadchádzajúcej verejnej diskusii by mali zaznieť všetky dôležité fakty a argumenty, z pohľadu odbornej a aktívnej občianskej verejnosti aj zainteresovaných záujmových skupín. Prvoradý by však mal byť verejný záujem. Diskutovať by sa malo vecne a systematicky, bez propagandis-tických snáh či demagógie. Na základe informácií a výstupov z verejnej diskusie bude mestské zastupiteľstvo v júni rozhodovať o ďalšom vývoji kauzy i o najlepšom riešení pre Bratislavu.

Názory odborníčok a odborníkov:

doc. Ing. arch. Jana Gregorová, PhD. (FA STU):

Pre zaujatie stanoviska ku rehabilitácii – v žiadnom prípade nie k asanácii – areálu PKO je nutné prehodnotiť celé nábrežie Dunaja (na oboch brehoch) a definovať jeho špecifické nábrežné zóny, s ich typickým geniom loci: zóna moderných monofunkčných areálov od mosta Lafranconi až po areál PKO (vrátane), nedoriešené Podhradie ako podnož sídelných dominánt hradu a dómu, bývalá industriálna zóna v dotyku so Starým mostom, Eurovea, Zimný prístav a nábrežie Sadu Janka Kráľa na petržalskej strane. V týchto špecifických zónach treba vytypovať ich hodnoty a stanoviť opatrenia pre ich zachovanie  (areál PKO - pamätihodnosť, územia ochranného pásma  pamiatkovej rezervácie a pamiatkovej zóny so sídelnými dominantami...). Zároveň treba dopracovať Zásady pamiatkovej starostlivosti pre PZ CMO Bratislava a doplniť ich o vymedzenie ochranného pásma, ktoré by už rešpektovalo hodnotné časti nábrežia. Súčasťou celkového koncepčného riešenia by malo byť i prehodnotenie kvality areálu River Park I , ktorý spomínané hodnoty a kvalitné potenciály nábrežia popiera.

doc. Dr. Ing. arch. Henrieta Moravčíková, PhD. (ÚSTARCH SAV, FA STU):

PKO nie je izolovaným miestom ani problémom, je potrebné chápať ho v kontexte celkovej zástavby a využitia nábrežia (podiel verejného a súkromného priestoru, hustota, výška a celkový ráz zástavby, spôsob jej využitia, funkcia, vlastnícke vzťahy). Nemožno ho redukovať na niekoľko architektonických či konštrukčných detailov, práve naopak, zmysel má len ako celok.

PKO je obrazom našich moderných dejín. Je miestom s pamäťou, akých už v meste ostalo len málo. Jeho význam tkvie v spojení jeho architektonickej vrstvy (dokumentujúcej historický vývoj architektonických názorov), spoločensko-politickej vrstvy (zahŕňajúcej totalitnú, autoritársku i demokratickú skúsenosť našej spoločnosti), ako aj vrstvy individuálnych skúseností celého radu obyvateľov a návštevníkov mesta. Je verejným priestorom par excellence.

PKO je veľmi aktuálnym fenoménom a jeho spoločenský potenciál sa ešte zďaleka nevyčerpal. Mohol by poslúžiť ako precedens v narábaní s verejným priestorom a identitou mesta. 

Dobe zodpovedajúca stratégia pre obnovu, resp. prestavbu či dostavbu PKO by mala vyjsť zo širšej odbornej diskusie. Nemôže byť výsledkom obmedzených partikulárnych záujmov jednotlivých zúčastnených. Konkrétna architektonická a urbanistická podoba miesta sa potom môže odraziť od takej stratégie a mala by byť výsledkom práce len tých najlepších architektov.

PhDr. Magdaléna Kvasnicová, PhD. (FA STU):

PKO je exkluzívne územie silného verejnoprospešného záujmu. Najdôležitejšími sú jeho urbanistická hodnota a hodnota historickej funkcie - t.j. pestrosť a variabilita kultúrno-spoločenských a oddychových aktivít, ktorá je prístupná všetkým sociálnym skupinám. Nemôže ich zabezpečiť jedna mestom prenajatá polyfunkčná hala! Práve s druhou hodnotou sa spája aj spomienková hodnota PKO, teda hodnota historickej pamäti – tá sa týka nielen všetkých Bratislavčanov, ale aj jej návštevníkov či tých, čo tu strávili roky štúdií.

V súčasnej situácii je najdôležitejšie riešiť komplexne celé dunajské nábrežie medzi Karlovou Vsou až po most Apollo, resp. Zimný prístav. Nábrežie by malo zostať súvislým kontinuálnym verejným priestorom prístupným všetkým sociálnym a vekovým skupinám obyvateľstva. S asanáciou areálu PKO hrozí opak.

Pri riešení priestoru nábrežia PKO treba zachovať prirodzené „ľudové“ prostredie, ústretové pre všetky vekové kategórie. Exkluzivita priestorov súčasnej architektúry určená pre ekonomickú elitu totiž vydeľuje z participácie na spoločenských a relaxačných aktivitách najmä deti, seniorov a slabšie sociálne skupiny obyvateľstva. Treba zachovať kontinuitu funkcie nábrežia ako verejne prístupného kultúrno-spoločenského a relaxačného verejného priestoru a vyhnúť sa charakteru bariérovosti prípadnej novej zástavby. Úplná asanácia komplexu budov areálu PKO je neprijateľná!

Ing. arch. Vladimír Husák, CSc. (SSDVT SAV):

PKO ako kultúrny fenomén vychádza z industriálneho dedičstva. Je ojedinelým príkladom najvýznamnejšej a najúspešnejšej konverzie industriálneho súboru na Slovensku na kultúrno-spoločenské, osvetové, kongresové, športové a vedecké účely i záujmovú umeleckú a vedeckú činnosť. Bola to jedna z prvých konverzií tohto druhu v Európe. Tieto historické hodnoty pritiahli celú plejádu významných tvorivých slovenských architektov a výtvarných umelcov k ich postupnej adaptácii a rozvoju (okrem pôvodného kolektívu autorov Štefanca, Andríka, Grossa aj napr. Rosmány, Záriš, Uhliarik, Matušík, Milučký, Alexy, Gajdoš, Bartfay, stály záujem Belluša, Kusého...). Územie/lokalita, urbanistická forma a architektúra sú nositeľmi kontinuity tradície medzinárodnej obchodnej výmeny a spoločenského styku. PKO je tak dôstojným a priamym pokračovateľom bývalej mestskej Reduty a súčasťou jedinečnej identity miesta v rámci historického centra Bratislavy i Slovenska.

Prílohy:

-   Hodnoty PKO (súhrn výstupov z odborného workshopu)

-   odborné podklady – H. Moravčíková, J. Gregorová, M. Kvasnicová, V. Husák

Kontakt:

·       doc. Ing. arch. Jana Gregorová, PhD. (FA STU) - gregorova@fa.stuba.sk

·       doc. Dr. Ing. arch. Henrieta Moravčíková, PhD. (ÚSTARCH SAV, FA STU) - usarmoro@savba.sk

·       PhDr. Magdaléna Kvasnicová, PhD. (FA STU) - kvasnicova@for.sk

·       Ing. arch. Vladimír Husák, CSc. (SSDVT SAV) - vhusak@gmail.com

·       Ing. arch. Zora Pauliniová - pauliniova@changenet.sk